ശ്രീ ദസം ഗ്രന്ഥ്

പേജ് - 378


ਦੋਹਰਾ ॥
doharaa |

ദോഹ്‌റ

ਦੈ ਬਰੁ ਤਾ ਤ੍ਰੀਯ ਕੋ ਕ੍ਰਿਸਨ ਮੂੰਡ ਰਹੇ ਨਿਹੁਰਾਇ ॥
dai bar taa treey ko krisan moondd rahe nihuraae |

കൃഷ്ണൻ അലക്കുകാരൻ്റെ ഭാര്യക്ക് ഒരു വരം നൽകി, തലയാട്ടി, അയാൾ ഇരുന്നു

ਤਬ ਸੁਕ ਸੋ ਪੁਛਯੌ ਨ੍ਰਿਪੈ ਕਹੋ ਹਮੈ ਕਿਹ ਭਾਇ ॥੮੨੩॥
tab suk so puchhayau nripai kaho hamai kih bhaae |823|

അപ്പോൾ (രാജാവ്) പരീക്ഷാത് ശുകനോട് ചോദിച്ചു: ഹേ മുനി! കൃഷ്ണൻ തലയാട്ടികൊണ്ട് ഇരുന്നത് എന്തുകൊണ്ടാണെന്ന് എന്നോട് പറയൂ? 823.

ਸੁਕ ਬਾਚ ਰਾਜਾ ਸੋ ॥
suk baach raajaa so |

രാജാവിനെ അഭിസംബോധന ചെയ്ത ശുകൻ്റെ പ്രസംഗം:

ਸਵੈਯਾ ॥
savaiyaa |

സ്വയ്യ

ਚਤੁਰਭੁਜ ਕੋ ਬਰੁ ਵਾਹਿ ਦਯੋ ਬਰੁ ਪਾਇ ਸੁਖੀ ਰਹੁ ਤਾਹਿ ਕਹੇ ॥
chaturabhuj ko bar vaeh dayo bar paae sukhee rahu taeh kahe |

നാല് കൈകളുള്ള കൃഷ്ണൻ അവൾക്ക് സന്തോഷത്തോടെ ജീവിക്കാനുള്ള വരം നൽകി

ਹਰਿ ਬਾਕ ਕੇ ਹੋਵਤ ਪੈ ਤਿਨ ਹੂੰ ਅਮਰਾ ਪੁਰ ਕੇ ਫਲ ਹੈ ਸੁ ਲਹੇ ॥
har baak ke hovat pai tin hoon amaraa pur ke fal hai su lahe |

ഭഗവാൻ്റെ വചനത്താൽ മൂന്നു ലോകങ്ങളുടെയും ഫലം ലഭിക്കുന്നു.

ਬਹੁ ਦੈ ਕਰਿ ਲਜਿਤ ਹੋਤ ਬਡੇ ਇਮ ਲੋਕ ਏ ਨੀਤਿ ਬਿਖੈ ਹੈ ਕਹੇ ॥
bahu dai kar lajit hot badde im lok e neet bikhai hai kahe |

എന്നാൽ പാരമ്പര്യമനുസരിച്ച്, മഹാനായ മനുഷ്യൻ എന്തെങ്കിലും നൽകിയ ശേഷം, താൻ ഒന്നും നൽകിയിട്ടില്ലെന്ന് ചിന്തിക്കാൻ ലജ്ജിക്കുന്നു

ਹਰਿ ਜਾਨਿ ਕਿ ਮੈ ਇਹ ਥੋਰੋ ਦਯੋ ਤਿਹ ਤੇ ਮੁੰਡੀਆ ਨਿਹੁਰਾਇ ਰਹੇ ॥੮੨੪॥
har jaan ki mai ih thoro dayo tih te munddeea nihuraae rahe |824|

കൃഷ്ണനും താൻ നൽകിയത് കുറവാണെന്ന് അറിഞ്ഞുകൊണ്ട് തലയാട്ടി പശ്ചാത്തപിച്ചു.824. ബച്ചിത്തർ നാടകത്തിൽ അലക്കുകാരനെ കൊന്നതിൻ്റെയും ഭാര്യക്ക് അനുഗ്രഹം നൽകിയതിൻ്റെയും വിവരണത്തിൻ്റെ അവസാനം.

ਅਥ ਬਾਗਵਾਨ ਕੋ ਉਧਾਰ ॥
ath baagavaan ko udhaar |

ഇപ്പോൾ തോട്ടക്കാരൻ്റെ രക്ഷയുടെ വിവരണം ആരംഭിക്കുന്നു

ਦੋਹਰਾ ॥
doharaa |

ദോഹ്‌റ

ਬਧ ਕੈ ਧੋਬੀ ਕੌ ਕ੍ਰਿਸਨ ਕਰਿ ਤਾ ਤ੍ਰੀਯ ਕੋ ਕਾਮ ॥
badh kai dhobee kau krisan kar taa treey ko kaam |

അലക്കുകാരനെ കൊന്ന് അവൻ്റെ ഭാര്യയെ മോചിപ്പിക്കുന്ന ജോലി നിർത്തി

ਰਥ ਧਵਾਇ ਤਬ ਹੀ ਚਲੇ ਨ੍ਰਿਪ ਕੇ ਸਾਮੁਹਿ ਧਾਮ ॥੮੨੫॥
rath dhavaae tab hee chale nrip ke saamuhi dhaam |825|

അലക്കുകാരനെ കൊന്ന് ഭാര്യക്ക് വരം നൽകിയ ശേഷം, കൃഷ്ണൻ രഥം ഓടിച്ച് രാജാവിൻ്റെ കൊട്ടാരത്തിന് മുന്നിൽ എത്തിക്കാൻ കാരണമായി.825.

ਸਵੈਯਾ ॥
savaiyaa |

സ്വയ്യ

ਆਗੇ ਤੇ ਸ੍ਯਾਮ ਮਿਲਿਯੋ ਬਾਗਵਾਨ ਸੁ ਹਾਰ ਗਰੇ ਹਰਿ ਕੇ ਤਿਨਿ ਡਾਰਿਯੋ ॥
aage te sayaam miliyo baagavaan su haar gare har ke tin ddaariyo |

കൃഷ്ണനെ ആദ്യം കണ്ടത് അദ്ദേഹത്തെ മാലയിട്ട തോട്ടക്കാരനാണ്

ਪਾਇ ਪਰਿਯੋ ਹਰਿ ਕੇ ਬਹੁ ਬਾਰਨ ਭੋਜਨ ਧਾਮ ਲਿਜਾਇ ਜਿਵਾਰਿਯੋ ॥
paae pariyo har ke bahu baaran bhojan dhaam lijaae jivaariyo |

അവൻ പലതവണ കൃഷ്ണൻ്റെ കാൽക്കൽ വീണു, അവനെയും കൂട്ടിക്കൊണ്ടുപോയി, കൃഷ്ണനു ഭക്ഷണം വിളമ്പി

ਤਾ ਕੋ ਪ੍ਰਸੰਨਿ ਕੈ ਮਾਗਤ ਭਯੋ ਬਰੁ ਸਾਧ ਕੀ ਸੰਗਤਿ ਕੋ ਜੀਯ ਧਾਰਿਯੋ ॥
taa ko prasan kai maagat bhayo bar saadh kee sangat ko jeey dhaariyo |

കൃഷ്ണൻ അവനിൽ സന്തുഷ്ടനായി ഒരു വരം ചോദിക്കാൻ പറഞ്ഞു

ਜਾਨ ਲਈ ਜੀਯ ਕੀ ਘਨ ਸ੍ਯਾਮ ਤਬੈ ਬਰੁ ਵਾ ਉਹ ਭਾਤਿ ਉਚਾਰਿਯੋ ॥੮੨੬॥
jaan lee jeey kee ghan sayaam tabai bar vaa uh bhaat uchaariyo |826|

തോട്ടക്കാരൻ ഒരു സന്യാസിയുടെ സഹവാസത്തിൻ്റെ വരം ചോദിക്കുന്നതിനെക്കുറിച്ച് മനസ്സിൽ ചിന്തിച്ചു, കൃഷ്ണൻ ഇത് അവൻ്റെ മനസ്സിൽ നിന്ന് വായിച്ച് അതേ വരം നൽകി.826.

ਦੋਹਰਾ ॥
doharaa |

ദോഹ്‌റ

ਬਰੁ ਜਬ ਮਾਲੀ ਕਉ ਦਯੋ ਰੀਝਿ ਮਨੈ ਘਨ ਸ੍ਯਾਮ ॥
bar jab maalee kau dayo reejh manai ghan sayaam |

ശ്രീകൃഷ്ണൻ സന്തുഷ്ടനായി തോട്ടക്കാരന് ഒരു വരം നൽകിയപ്പോൾ

ਫਿਰਿ ਪੁਰ ਹਾਟਨ ਪੈ ਗਏ ਕਰਨ ਕੂਬਰੀ ਕਾਮ ॥੮੨੭॥
fir pur haattan pai ge karan koobaree kaam |827|

മനസ്സിൽ സന്തുഷ്ടനായി, കൃഷ്ണൻ തോട്ടക്കാരന് വരം നൽകി, കുബ്ജയ്ക്ക് നന്മ ചെയ്യുന്നതിനായി നഗരത്തിലേക്ക് പോയി.827.

ਇਤਿ ਬਾਗਵਾਨ ਕੋ ਉਧਾਰ ਕੀਆ ॥
eit baagavaan ko udhaar keea |

കുബ്ജയുടെ രക്ഷയുടെ വിവരണം അവസാനിക്കുന്നു

ਅਥ ਕੁਬਜਾ ਕੋ ਉਧਾਰ ਕਰਨੰ ॥
ath kubajaa ko udhaar karanan |

കുബ്ജയുടെ രക്ഷയുടെ വിവരണം അവസാനിക്കുന്നു

ਸਵੈਯਾ ॥
savaiyaa |

സ്വയ്യ