ശ്രീ ദസം ഗ്രന്ഥ്

പേജ് - 120


ਨਚੀ ਕਲ ਸਰੋਸਰੀ ਕਲ ਨਾਰਦ ਡਉਰੂ ਵਾਇਆ ॥
nachee kal sarosaree kal naarad ddauroo vaaeaa |

അഭിപ്രായവ്യത്യാസം എല്ലാ തലകളിലും നൃത്തം ചെയ്തു, കാലും നാരദും അവരുടെ താബോർ മുഴക്കി.

ਅਭਿਮਾਨੁ ਉਤਾਰਨ ਦੇਵਤਿਆਂ ਮਹਿਖਾਸੁਰ ਸੁੰਭ ਉਪਾਇਆ ॥
abhimaan utaaran devatiaan mahikhaasur sunbh upaaeaa |

മഹിഷാസുരനെയും ശുംഭനെയും സൃഷ്ടിച്ചത് ദേവന്മാരുടെ അഹങ്കാരം ഇല്ലാതാക്കാനാണ്.

ਜੀਤਿ ਲਏ ਤਿਨ ਦੇਵਤੇ ਤਿਹ ਲੋਕੀ ਰਾਜੁ ਕਮਾਇਆ ॥
jeet le tin devate tih lokee raaj kamaaeaa |

അവർ ദേവന്മാരെ കീഴടക്കി മൂന്ന് ലോകങ്ങളും ഭരിച്ചു.

ਵਡਾ ਬੀਰੁ ਅਖਾਇ ਕੈ ਸਿਰ ਉਪਰ ਛਤ੍ਰੁ ਫਿਰਾਇਆ ॥
vaddaa beer akhaae kai sir upar chhatru firaaeaa |

മഹാനായ വീരൻ എന്ന് വിളിക്കപ്പെട്ടിരുന്ന അദ്ദേഹത്തിന് തലയ്ക്ക് മുകളിൽ ഒരു മേലാപ്പ് ഉണ്ടായിരുന്നു.

ਦਿਤਾ ਇੰਦ੍ਰੁ ਨਿਕਾਲ ਕੈ ਤਿਨ ਗਿਰ ਕੈਲਾਸੁ ਤਕਾਇਆ ॥
ditaa indru nikaal kai tin gir kailaas takaaeaa |

ഇന്ദ്രൻ തൻ്റെ രാജ്യത്തിന് പുറത്തേക്ക് തിരിഞ്ഞ് കൈലാസ പർവ്വതത്തിലേക്ക് നോക്കി.

ਡਰਿ ਕੈ ਹਥੋ ਦਾਨਵੀ ਦਿਲ ਅੰਦਰਿ ਤ੍ਰਾਸੁ ਵਧਾਇਆ ॥
ddar kai hatho daanavee dil andar traas vadhaaeaa |

ഭൂതങ്ങളാൽ ഭയന്ന അവൻ്റെ ഹൃദയത്തിൽ ഭയത്തിൻ്റെ അംശം വല്ലാതെ വളർന്നു

ਪਾਸ ਦੁਰਗਾ ਦੇ ਇੰਦ੍ਰੁ ਆਇਆ ॥੩॥
paas duragaa de indru aaeaa |3|

അവൻ വന്നു, അതിനാൽ ദുർഗ്ഗ.3.

ਪਉੜੀ ॥
paurree |

പൗറി

ਇਕ ਦਿਹਾੜੇ ਨਾਵਣ ਆਈ ਦੁਰਗਸਾਹ ॥
eik dihaarre naavan aaee duragasaah |

ഒരു ദിവസം ദുർഗ്ഗ കുളിക്കാൻ വന്നു.

ਇੰਦ੍ਰ ਬਿਰਥਾ ਸੁਣਾਈ ਅਪਣੇ ਹਾਲ ਦੀ ॥
eindr birathaa sunaaee apane haal dee |

ഇന്ദ്രൻ അവളോട് കഥാവേദന പറഞ്ഞു:

ਛੀਨ ਲਈ ਠਕੁਰਾਈ ਸਾਤੇ ਦਾਨਵੀ ॥
chheen lee tthakuraaee saate daanavee |

ഭൂതങ്ങൾ നമ്മുടെ രാജ്യം നമ്മിൽ നിന്ന് പിടിച്ചെടുത്തു.

ਲੋਕੀ ਤਿਹੀ ਫਿਰਾਈ ਦੋਹੀ ਆਪਣੀ ॥
lokee tihee firaaee dohee aapanee |

അവർ മൂന്നു ലോകങ്ങളിലും തങ്ങളുടെ അധികാരം പ്രഖ്യാപിച്ചു.

ਬੈਠੇ ਵਾਇ ਵਧਾਈ ਤੇ ਅਮਰਾਵਤੀ ॥
baitthe vaae vadhaaee te amaraavatee |

"ദൈവങ്ങളുടെ നഗരമായ അമരാവതിയിൽ അവർ സംഗീതോപകരണങ്ങൾ വായിച്ചു."

ਦਿਤੇ ਦੇਵ ਭਜਾਈ ਸਭਨਾ ਰਾਕਸਾਂ ॥
dite dev bhajaaee sabhanaa raakasaan |

"എല്ലാ അസുരന്മാരും ദേവന്മാരുടെ പലായനത്തിന് കാരണമായി."

ਕਿਨੇ ਨ ਜਿਤਾ ਜਾਈ ਮਹਖੇ ਦੈਤ ਨੂੰ ॥
kine na jitaa jaaee mahakhe dait noo |

"മഹിഖ എന്ന രാക്ഷസനെ ആരും പോയി കീഴടക്കിയിട്ടില്ല."

ਤੇਰੀ ਸਾਮ ਤਕਾਈ ਦੇਵੀ ਦੁਰਗਸਾਹ ॥੪॥
teree saam takaaee devee duragasaah |4|

ഹേ ദുർഗ്ഗാ ദേവീ, ഞാൻ നിൻ്റെ സങ്കേതത്തിൽ വന്നിരിക്കുന്നു.

ਪਉੜੀ ॥
paurree |

പൗറി

ਦੁਰਗਾ ਬੈਣ ਸੁਣੰਦੀ ਹਸੀ ਹੜਹੜਾਇ ॥
duragaa bain sunandee hasee harraharraae |

(ഇന്ദ്രൻ്റെ) ഈ വാക്കുകൾ കേട്ട് ദുർഗ്ഗ ഹൃദ്യമായി ചിരിച്ചു.

ਚਿੰਤਾ ਕਰਹੁ ਨ ਕਾਈ ਦੇਵਾ ਨੂੰ ਆਖਿਆ ॥
chintaa karahu na kaaee devaa noo aakhiaa |

അവൾ ദൈവങ്ങളോട് പറഞ്ഞു, ഇനി അമ്മ വിഷമിക്കരുത്

ਰੋਹ ਹੋਈ ਮਹਾ ਮਾਈ ਰਾਕਸਿ ਮਾਰਣੇ ॥੫॥
roh hoee mahaa maaee raakas maarane |5|

അസുരന്മാരെ കൊന്നതിന്, മഹാമാതാവ് വലിയ ക്രോധം പ്രകടിപ്പിച്ചു.5.

ਦੋਹਰਾ ॥
doharaa |

ദോഹ്‌റ

ਰਾਕਸਿ ਆਏ ਰੋਹਲੇ ਖੇਤ ਭਿੜਨ ਕੇ ਚਾਇ ॥
raakas aae rohale khet bhirran ke chaae |

കുപിതരായ അസുരന്മാർ യുദ്ധഭൂമിയിൽ യുദ്ധം ചെയ്യാനുള്ള ആഗ്രഹവുമായി വന്നു.

ਲਸਕਨ ਤੇਗਾਂ ਬਰਛੀਆਂ ਸੂਰਜੁ ਨਦਰਿ ਨ ਪਾਇ ॥੬॥
lasakan tegaan barachheean sooraj nadar na paae |6|

വാളുകളും കഠാരകളും സൂര്യനെ കാണാൻ കഴിയാത്തത്ര തിളക്കത്തോടെ തിളങ്ങുന്നു.6.

ਪਉੜੀ ॥
paurree |

പൗറി

ਦੁਹਾਂ ਕੰਧਾਰਾ ਮੁਹਿ ਜੁੜੇ ਢੋਲ ਸੰਖ ਨਗਾਰੇ ਬਜੇ ॥
duhaan kandhaaraa muhi jurre dtol sankh nagaare baje |

ഇരുസൈന്യങ്ങളും മുഖാമുഖം വന്ന് താളവും ശംഖും കാഹളവും മുഴങ്ങി.