ശ്രീ ദസം ഗ്രന്ഥ്

പേജ് - 537


ਅਥ ਦੈਤ ਬਕਤ੍ਰ ਜੁਧ ਕਥਨੰ ॥
ath dait bakatr judh kathanan |

ഇപ്പോൾ ബകത്ര എന്ന അസുരനുമായുള്ള യുദ്ധത്തിൻ്റെ വിവരണം ആരംഭിക്കുന്നു

ਸਵੈਯਾ ॥
savaiyaa |

സ്വയ്യ

ਉਤ ਕੋਪਿ ਦੁਰਜੋਧਨ ਧਾਮਿ ਗਯੋ ਇਤ ਦੈਤ ਹੁਤੋ ਇਹ ਕੋਪੁ ਬਸਾਯੋ ॥
aut kop durajodhan dhaam gayo it dait huto ih kop basaayo |

കോപാകുലനായി ദുര്യോധനൻ വീട്ടിലേക്ക് പോയി, അവിടെ ഒരു ഭീമൻ ഉണ്ടായിരുന്നു, അയാൾക്ക് ദേഷ്യം വന്നു.

ਕਾਨ੍ਰਹ ਹਤਿਯੋ ਸਿਸੁਪਾਲ ਹੁਤੋ ਮੇਰੋ ਮਿਤ੍ਰ ਮਰਿਓ ਨ ਰਤੀ ਸੁਕਚਾਯੋ ॥
kaanrah hatiyo sisupaal huto mero mitr mario na ratee sukachaayo |

അപ്പുറത്ത് ദുര്യോധനൻ പോയി, ഇക്കരെ ഒരു രാക്ഷസൻ ഇത് കണ്ട് കോപിച്ചു, കൃഷ്ണൻ തൻ്റെ സുഹൃത്തായ ശിശുപാലനെ നിർഭയമായി കൊന്നു.

ਲੈ ਸਿਵ ਤੇ ਬਰ ਹਉ ਇਹ ਕੋ ਬਧੁ ਜਾਇ ਕਰੋ ਜੀਅ ਭੀਤਰ ਆਯੋ ॥
lai siv te bar hau ih ko badh jaae karo jeea bheetar aayo |

(ആശയം) അവൻ്റെ മനസ്സിൽ വന്നത് ശിവനിൽ നിന്ന് ഒരു വരം വാങ്ങി അതിനെ കൊല്ലാൻ പോയി.

ਧਾਇ ਕਿਦਾਰ ਕੀ ਓਰਿ ਚਲਿਓ ਕਬਿ ਸ੍ਯਾਮ ਇਹੈ ਚਿਤ ਮੈ ਠਹਰਾਯੋ ॥੨੩੬੫॥
dhaae kidaar kee or chalio kab sayaam ihai chit mai tthaharaayo |2365|

ശിവനിൽ നിന്ന് വരം വാങ്ങി കൃഷ്ണനെ വധിക്കാമെന്നു കരുതി, അതിനെക്കുറിച്ച് ചിന്തിച്ച് കേദാരത്തിന് പുറപ്പെട്ടു.2365.

ਬਦ੍ਰੀ ਕਿਦਾਰ ਕੇ ਭੀਤਰ ਜਾਇ ਕੈ ਸੇਵ ਕਰੀ ਮਹਾਰੁਦ੍ਰ ਰਿਝਾਯੋ ॥
badree kidaar ke bheetar jaae kai sev karee mahaarudr rijhaayo |

ബദ്രി കേദാറിൽ (ബദ്രിക ആശ്രമം) പോയി മഹാരുദ്രനെ സേവിക്കുകയും പ്രീതിപ്പെടുത്തുകയും ചെയ്തു.

ਲੈ ਕੈ ਬਿਵਾਨ ਚਲਿਓ ਉਤ ਤੇ ਜਬ ਹੀ ਹਰਿ ਕੇ ਬਧੁ ਕੋ ਬਰੁ ਪਾਯੋ ॥
lai kai bivaan chalio ut te jab hee har ke badh ko bar paayo |

അദ്ദേഹം ബദ്രി-കേദാർനാഥിലേക്ക് പോയി, അവിടെ അദ്ദേഹം വലിയ തപസ്സുകളിലൂടെ മഹാനായ ശിവനെ പ്രീതിപ്പെടുത്തി, കൃഷ്ണനെ വധിക്കാനുള്ള വരം നേടിയപ്പോൾ, അദ്ദേഹം വിമാനത്തിൽ കയറി പോയി.

ਦ੍ਵਾਰਵਤੀ ਹੂ ਕੇ ਭੀਤਰ ਆਇ ਕੈ ਕਾਨ੍ਰਹ ਕੇ ਪੁਤ੍ਰ ਸੋ ਜੁਧੁ ਮਚਾਯੋ ॥
dvaaravatee hoo ke bheetar aae kai kaanrah ke putr so judh machaayo |

ദ്വാരകയിലെത്തിയ അദ്ദേഹം കൃഷ്ണപുത്രനുമായി യുദ്ധം തുടങ്ങി

ਸੋ ਸੁਨਿ ਸ੍ਯਾਮ ਬਿਦਾ ਲੈ ਕੈ ਭੂਪ ਤੇ ਸ੍ਯਾਮ ਭਨੈ ਤਿਹ ਠਉਰ ਸਿਧਾਯੋ ॥੨੩੬੬॥
so sun sayaam bidaa lai kai bhoop te sayaam bhanai tih tthaur sidhaayo |2366|

ഇതുകേട്ട കൃഷ്ണൻ യുധിഷ്ഠർ രാജാവിനോട് യാത്രപറഞ്ഞ് അവിടേക്ക് പോയി.2366.

ਦ੍ਵਾਰਵਤੀ ਹੂ ਕੇ ਬੀਚ ਜਬੈ ਹਰਿ ਜੂ ਗਯੋ ਤਉ ਸੋਊ ਸਤ੍ਰੁ ਨਿਹਾਰਿਯੋ ॥
dvaaravatee hoo ke beech jabai har joo gayo tau soaoo satru nihaariyo |

കൃഷ്ണൻ ദ്വാരകയിലെത്തിയപ്പോൾ ആ ശത്രുവിനെ കണ്ടു.

ਸ੍ਯਾਮ ਭਨੈ ਤਬ ਹੀ ਤਿਹ ਕਉ ਲਰੁ ਰੇ ਹਮ ਸੋ ਬ੍ਰਿਜਨਾਥ ਉਚਾਰਿਯੋ ॥
sayaam bhanai tab hee tih kau lar re ham so brijanaath uchaariyo |

കൃഷ്ണൻ ദ്വാരകയിൽ എത്തിയപ്പോൾ ശത്രുവിനെ കണ്ടു വെല്ലുവിളിച്ചു തന്നോട് യുദ്ധം ചെയ്യാൻ മുന്നോട്ടു വരാൻ ആവശ്യപ്പെട്ടു

ਯੌ ਸੁਨਿ ਵਾ ਬਤੀਯਾ ਹਰਿ ਕੋ ਕਸਿ ਕਾਨ ਪ੍ਰਮਾਨ ਲਉ ਬਾਨ ਪ੍ਰਹਾਰਿਯੋ ॥
yau sun vaa bateeyaa har ko kas kaan pramaan lau baan prahaariyo |

ശ്രീകൃഷ്ണൻ്റെ വാക്കുകൾ കേട്ട് അവൻ തൻ്റെ ചെവിയിലേക്ക് അമ്പ് എയ്തു.

ਮਾਨੋ ਤਚੀ ਅਤਿ ਪਾਵਕ ਊਪਰ ਕਾਹੂ ਬੁਝਾਇਬੇ ਕੋ ਘ੍ਰਿਤ ਡਾਰਿਯੋ ॥੨੩੬੭॥
maano tachee at paavak aoopar kaahoo bujhaaeibe ko ghrit ddaariyo |2367|

കൃഷ്ണൻ്റെ വാക്കുകൾ കേട്ട്, അവൻ തൻ്റെ വില്ല് ചെവിയിലേക്ക് വലിച്ചിട്ട്, തീ കെടുത്താൻ നെയ്യ് പുരട്ടുന്നത് പോലെ ഈ അസ്ത്രം കൊണ്ട് പ്രഹരിച്ചു.2367.

ਮਾਰਤ ਭਯੋ ਅਰਿ ਬਾਨ ਜਬੈ ਹਰਿ ਸ੍ਯੰਦਨ ਵਾਹੀ ਕੀ ਓਰਿ ਧਵਾਯੋ ॥
maarat bhayo ar baan jabai har sayandan vaahee kee or dhavaayo |

ശത്രു തൻ്റെ അസ്ത്രം പ്രയോഗിച്ചപ്പോൾ, കൃഷ്ണൻ തൻ്റെ രഥം തൻ്റെ നേരെ ഓടിച്ചു

ਆਵਤ ਭਯੋ ਉਤ ਤੇ ਅਰਿ ਸੋ ਇਤ ਤੇ ਏਊ ਗੇ ਮਿਲਿ ਕੈ ਰਨ ਪਾਯੋ ॥
aavat bhayo ut te ar so it te eaoo ge mil kai ran paayo |

അപ്പുറത്ത് നിന്ന് ശത്രു വരുന്നുണ്ടായിരുന്നു, ഈ ഭാഗത്ത് നിന്ന് അവനുമായി കൂട്ടിയിടിക്കാൻ പോയി

ਸ੍ਯੰਦਨ ਹੂ ਬਲਿ ਕੈ ਸੰਗਿ ਸ੍ਯੰਦਨ ਢਾਹਿ ਦਯੋ ਕਬਿ ਯੌ ਜਸੁ ਗਾਯੋ ॥
sayandan hoo bal kai sang sayandan dtaeh dayo kab yau jas gaayo |

(ശ്രീകൃഷ്ണൻ) രഥത്തെ ശക്തിയോടെ തട്ടി (അവൻ്റെ) രഥം മറിച്ചുകളഞ്ഞു.

ਜਿਉ ਸਹਬਾਜ ਮਨੋ ਚਕਵਾ ਸੰਗ ਏਕ ਧਕਾ ਹੂ ਕੇ ਮਾਰਿ ਗਿਰਾਯੋ ॥੨੩੬੮॥
jiau sahabaaj mano chakavaa sang ek dhakaa hoo ke maar giraayo |2368|

തൻ്റെ രഥത്തിൻ്റെ ബലം കൊണ്ട് ഒരു പരുന്തിനെ ഒരു പ്രഹരത്തിൽ ഇടിച്ചു വീഴ്ത്തുന്നതുപോലെ അവൻ തൻ്റെ രഥത്തെ താഴെ വീഴ്ത്തി.2368.

ਰਥ ਤੋਰ ਕੈ ਸਤ੍ਰ ਕੀ ਨੰਦਗ ਸੋ ਕਬਿ ਸ੍ਯਾਮ ਕਹੈ ਕਟਿ ਗ੍ਰੀਵ ਗਿਰਾਈ ॥
rath tor kai satr kee nandag so kab sayaam kahai katt greev giraaee |

അവൻ തൻ്റെ ശത്രുവിൻ്റെ രഥം തൻ്റെ കഠാരകൊണ്ട് വെട്ടിയശേഷം കഴുത്ത് അറുത്ത് വീഴ്ത്തി

ਅਉਰ ਜਿਤੀ ਤਿਹ ਕੇ ਸੰਗ ਸੈਨ ਹੁਤੀ ਸੁ ਭਲੇ ਜਮਲੋਕਿ ਪਠਾਈ ॥
aaur jitee tih ke sang sain hutee su bhale jamalok patthaaee |

അവിടെയുണ്ടായിരുന്ന തൻ്റെ സൈന്യത്തെയും യമൻ്റെ വാസസ്ഥലത്തേക്ക് അയച്ചു

ਰੋਸ ਭਰਿਯੋ ਹਰਿ ਠਾਢੋ ਰਹਿਯੋ ਰਨਿ ਸੋ ਉਪਮਾ ਕਬਿ ਸ੍ਯਾਮ ਸੁਨਾਈ ॥
ros bhariyo har tthaadto rahiyo ran so upamaa kab sayaam sunaaee |

കോപം നിറഞ്ഞ ശ്രീകൃഷ്ണൻ യുദ്ധക്കളത്തിൽ നിൽക്കുന്നു.

ਸ੍ਰੀ ਬ੍ਰਿਜਨਾਇਕ ਚਉਦਹੂ ਲੋਕ ਮੈ ਪਾਵਤ ਭਯੋ ਬਡੀ ਯੌ ਸੁ ਬਡਾਈ ॥੨੩੬੯॥
sree brijanaaeik chaudahoo lok mai paavat bhayo baddee yau su baddaaee |2369|

കൃഷ്ണൻ യുദ്ധക്കളത്തിൽ രോഷാകുലനായി നിന്നു, അങ്ങനെ അവൻ്റെ കീർത്തി പതിനാല് ലോകങ്ങളിലും വ്യാപിച്ചു.2369.

ਦੋਹਰਾ ॥
doharaa |

ദോഹ്‌റ

ਦੰਤਬਕ੍ਰ ਤਬ ਚਿਤ ਮੈ ਅਤਿ ਹੀ ਕੋਪ ਬਢਾਇ ॥
dantabakr tab chit mai at hee kop badtaae |

പിന്നെ, ദന്ത് ബക്ത്ര ചിറ്റിൽ വളരെ കോപം ഉയർന്നു,