ശ്രീ ദസം ഗ്രന്ഥ്

പേജ് - 1199


ਦਿਜ ਹਮ ਮਹਾ ਕਾਲ ਕੋ ਮਾਨੈ ॥
dij ham mahaa kaal ko maanai |

ഹേ ബ്രഹ്മാ! ഞാൻ (മാത്രം) മഹാ കാലിൽ വിശ്വസിക്കുന്നു

ਪਾਹਨ ਮੈ ਮਨ ਕੋ ਨਹਿ ਆਨੈ ॥
paahan mai man ko neh aanai |

അവളുടെ മനസ്സ് (കല്ലുകളുടെ ആരാധനയിൽ) വെക്കുന്നില്ല.

ਪਾਹਨ ਕੋ ਪਾਹਨ ਕਰਿ ਜਾਨਤ ॥
paahan ko paahan kar jaanat |

(ഞാൻ) ഒരു കല്ലിനെ ഒരു കല്ലായി കണക്കാക്കുന്നു.

ਤਾ ਤੇ ਬੁਰੋ ਲੋਗ ਏ ਮਾਨਤ ॥੯੧॥
taa te buro log e maanat |91|

അതുകൊണ്ടാണ് ആളുകൾ അതിനെ മോശമായി കണക്കാക്കുന്നത്. 91.

ਝੂਠਾ ਕਹ ਝੂਠਾ ਹਮ ਕੈ ਹੈ ॥
jhootthaa kah jhootthaa ham kai hai |

നുണ പറയുന്നവനെ ഞാൻ കള്ളൻ എന്നു വിളിക്കും

ਜੋ ਸਭ ਲੋਗ ਮਨੈ ਕੁਰਰੈ ਹੈ ॥
jo sabh log manai kurarai hai |

എല്ലാ ആളുകളും മനസ്സിൽ അസ്വസ്ഥരാണെങ്കിൽ പോലും (എന്തുകൊണ്ട്).

ਹਮ ਕਾਹੂ ਕੀ ਕਾਨਿ ਨ ਰਾਖੈ ॥
ham kaahoo kee kaan na raakhai |

ഞാൻ ആരെയും കാര്യമാക്കുന്നില്ല

ਸਤਿ ਬਚਨ ਮੁਖ ਊਪਰ ਭਾਖੈ ॥੯੨॥
sat bachan mukh aoopar bhaakhai |92|

ഞാൻ മുഖത്ത് നോക്കി സത്യം പറയുന്നു. 92.

ਸੁਨੁ ਦਿਜ ਤੁਮ ਧਨ ਕੇ ਲਬ ਲਾਗੇ ॥
sun dij tum dhan ke lab laage |

ഹേ ബ്രഹ്മാ! കേൾക്കൂ, നിങ്ങൾ പണത്തോട് അത്യാഗ്രഹിയാണ്

ਮਾਗਤ ਫਿਰਤ ਸਭਨ ਕੇ ਆਗੇ ॥
maagat firat sabhan ke aage |

നിങ്ങൾ എല്ലാവരുടെയും മുന്നിൽ ഭിക്ഷ യാചിച്ചുകൊണ്ട് പോകുന്നു.

ਆਪਨੇ ਮਨ ਭੀਤਰਿ ਨ ਲਜਾਵਹੁ ॥
aapane man bheetar na lajaavahu |

നിങ്ങളുടെ മനസ്സിൽ നാണമില്ല

ਇਕ ਟਕ ਹ੍ਵੈ ਹਰਿ ਧ੍ਯਾਨ ਨ ਲਾਵਹੁ ॥੯੩॥
eik ttak hvai har dhayaan na laavahu |93|

അവിവാഹിതനായി അവർ ഹരിയെ ധ്യാനിക്കുന്നില്ല. 93.

ਦਿਜ ਬਾਚ ॥
dij baach |

ബ്രാഹ്മണൻ പറഞ്ഞു:

ਤਬ ਦਿਜ ਬੋਲਾ ਤੈ ਕ੍ਯਾ ਮਾਨੈ ॥
tab dij bolaa tai kayaa maanai |

അപ്പോൾ ബ്രാഹ്മണൻ പറഞ്ഞു നിനക്ക് എന്ത് വിശ്വസിക്കാം?

ਸੰਭੂ ਕੋ ਪਾਹਨ ਕਰਿ ਮਾਨੈ ॥
sanbhoo ko paahan kar maanai |

ആരാണ് ശിവനെ കല്ലായി കണക്കാക്കുന്നത്.

ਜੋ ਇਨ ਕੋ ਕਰਿ ਆਨ ਬਖਾਨੈ ॥
jo in ko kar aan bakhaanai |

ആരാണ് അവരെ മറ്റെന്തെങ്കിലും ആയി കണക്കാക്കുന്നത് (വിപരീതമായ അർത്ഥം),

ਤਾ ਕੋ ਬ੍ਰਹਮ ਪਾਤਕੀ ਜਾਨੈ ॥੯੪॥
taa ko braham paatakee jaanai |94|

ദൈവം അവനെ പാപിയായി കണക്കാക്കുന്നു. 94.

ਜੋ ਇਨ ਕਹ ਕਟੁ ਬਚਨ ਉਚਾਰੈ ॥
jo in kah katt bachan uchaarai |

അവർക്കെതിരെ കയ്പേറിയ വാക്കുകൾ പറയുന്നവൻ,

ਤਾ ਕੌ ਮਹਾ ਨਰਕ ਬਿਧਿ ਡਾਰੈ ॥
taa kau mahaa narak bidh ddaarai |

നിയമദാതാവ് അവരെ ഭയങ്കര നരകത്തിലേക്ക് തള്ളിയിടുന്നു.

ਇਨ ਕੀ ਸਦਾ ਕੀਜਿਯੈ ਸੇਵਾ ॥
ein kee sadaa keejiyai sevaa |

അവരെ എപ്പോഴും സേവിക്കണം

ਏ ਹੈ ਪਰਮ ਪੁਰਾਤਨ ਦੇਵਾ ॥੯੫॥
e hai param puraatan devaa |95|

കാരണം ഇവ പരമ പ്രാചീന ദൈവങ്ങളാണ്. 95.

ਕੁਅਰਿ ਬਾਚ ॥
kuar baach |

രാജ് കുമാരി പറഞ്ഞു.

ਏਕੈ ਮਹਾ ਕਾਲ ਹਮ ਮਾਨੈ ॥
ekai mahaa kaal ham maanai |

ഒരു മഹത്തായ കാലഘട്ടത്തിൽ ഞാൻ വിശ്വസിക്കുന്നു.

ਮਹਾ ਰੁਦ੍ਰ ਕਹ ਕਛੂ ਨ ਜਾਨੈ ॥
mahaa rudr kah kachhoo na jaanai |

എനിക്ക് മഹാ രുദ്രനെ ഒന്നും മനസ്സിലാകുന്നില്ല.

ਬ੍ਰਹਮ ਬਿਸਨ ਕੀ ਸੇਵ ਨ ਕਰਹੀ ॥
braham bisan kee sev na karahee |

(ഞാൻ) ബ്രഹ്മാവിനെയും വിഷ്ണുവിനെയും പോലും സേവിക്കുന്നില്ല

ਤਿਨ ਤੇ ਹਮ ਕਬਹੂੰ ਨਹੀ ਡਰਹੀ ॥੯੬॥
tin te ham kabahoon nahee ddarahee |96|

പിന്നെ എനിക്കൊരിക്കലും അവരെ പേടിയില്ല. 96.

ਬ੍ਰਹਮ ਬਿਸਨ ਜਿਨ ਪੁਰਖ ਉਚਾਰਿਯੋ ॥
braham bisan jin purakh uchaariyo |

ബ്രഹ്മാവിൻ്റെയും വിഷ്ണുവിൻ്റെയും (നാമങ്ങൾ) ഉച്ചരിച്ചവൻ,

ਤਾ ਕੌ ਮ੍ਰਿਤੁ ਜਾਨਿਯੈ ਮਾਰਿਯੋ ॥
taa kau mrit jaaniyai maariyo |

മൃതുവാണ് അവനെ കൊന്നതെന്ന് മനസ്സിലാക്കുക.

ਜਿਨ ਨਰ ਕਾਲ ਪੁਰਖ ਕੋ ਧ੍ਰਯਾਯੋ ॥
jin nar kaal purakh ko dhrayaayo |

കാല് പുരുഖിനെ ആരാധിച്ച വ്യക്തി,

ਤਾ ਕੇ ਨਿਕਟ ਕਾਲ ਨਹਿ ਆਯੋ ॥੯੭॥
taa ke nikatt kaal neh aayo |97|

സമയം' (മരണം) അവൻ്റെ അടുത്ത് വരുന്നില്ല. 97.

ਜੇ ਨਰ ਕਾਲ ਪੁਰਖ ਕੋ ਧ੍ਯਾਵੈ ॥
je nar kaal purakh ko dhayaavai |

പുരുഷ കാൽ പുരുഖിനെ ആരാണ് ഓർക്കുന്നത്,

ਤੇ ਨਰ ਕਾਲ ਫਾਸ ਨਹਿ ਜਾਵੈ ॥
te nar kaal faas neh jaavai |

ആണുങ്ങളുടെ പ്രായത്തിൻ്റെ കെണിയിൽ അവൻ കുടുങ്ങുന്നില്ല.

ਤਿਨ ਕੇ ਰਿਧ ਸਿਧ ਸਭ ਘਰ ਮੌ ॥
tin ke ridh sidh sabh ghar mau |

അവൻ്റെ വീട്ടിൽ എല്ലാ റിദ്ദികളും (താമസിക്കുന്നു)

ਕੋਬਿਦ ਸਭ ਹੀ ਰਹਤ ਹੁਨਰ ਮੌ ॥੯੮॥
kobid sabh hee rahat hunar mau |98|

(അവൻ) എല്ലാ കഴിവുകളിലും പ്രാവീണ്യമുള്ളവനായി തുടരുന്നു. 98.

ਕਾਲ ਪੁਰਖ ਇਕਦਾ ਜਿਨ ਕਹਾ ॥
kaal purakh ikadaa jin kahaa |

ഒരിക്കൽ പോലും കൽ പുരുഖ് (പേര്) എടുക്കുന്നവൻ,

ਤਾ ਕੇ ਰਿਧਿ ਸਿਧਿ ਹ੍ਵੈ ਰਹਾ ॥
taa ke ridh sidh hvai rahaa |

(എല്ലാം) റിദ്ധികളും നേരിട്ട് അവനവനായി മാറുന്നു.

ਭਾਤਿ ਭਾਤਿ ਧਨ ਭਰੇ ਭੰਡਾਰੂ ॥
bhaat bhaat dhan bhare bhanddaaroo |

(അവൻ്റെ) സമ്പത്തിൻ്റെ കലവറ നിറഞ്ഞിരിക്കുന്നു.

ਜਿਨ ਕਾ ਆਵਤ ਵਾਰ ਨ ਪਾਰੂ ॥੯੯॥
jin kaa aavat vaar na paaroo |99|

അതിൻ്റെ അവസാനം കണ്ടെത്താൻ കഴിയില്ല. 99.

ਜਿਨ ਨਰ ਕਾਲ ਪੁਰਖ ਕਹ ਧ੍ਰਯਾਯੋ ॥
jin nar kaal purakh kah dhrayaayo |

കൽ പുരുഖിനെ ഓർത്തിരിക്കുന്ന മനുഷ്യൻ,

ਸੋ ਨਰ ਕਲਿ ਮੋ ਕਬਹੂ ਨ ਆਯੋ ॥
so nar kal mo kabahoo na aayo |

ആ മനുഷ്യൻ ഇനി ഒരിക്കലും കലിയുഗത്തിൽ വരുന്നില്ല.

ਯਾ ਜਗ ਮੈ ਤੇ ਅਤਿ ਸੁਖ ਪਾਵੈ ॥
yaa jag mai te at sukh paavai |

(അവൻ) ഈ ലോകത്ത് വളരെയധികം സന്തോഷം നേടുന്നു

ਭੋਗ ਕਰੈ ਬੈਰਨਿ ਕਹ ਘਾਵੈ ॥੧੦੦॥
bhog karai bairan kah ghaavai |100|

ശത്രുക്കളെ കൊന്ന് ലൗകികത ആസ്വദിക്കുന്നു. 100.

ਜਬ ਤੋ ਕੋ ਦਿਜ ਕਾਲ ਸਤੈ ਹੈ ॥
jab to ko dij kaal satai hai |

ഹേ ബ്രഹ്മാ! ക്ഷാമം നിന്നെ ബാധിക്കുമ്പോൾ,

ਤਬ ਤੂ ਕੋ ਪੁਸਤਕ ਕਰ ਲੈ ਹੈ ॥
tab too ko pusatak kar lai hai |

അപ്പോൾ നിങ്ങൾ ഏത് പുസ്തകം എടുക്കും?

ਭਾਗਵਤ ਪੜੋ ਕਿ ਗੀਤਾ ਕਹਿ ਹੋ ॥
bhaagavat parro ki geetaa keh ho |

നിങ്ങൾ ഭഗവദ് പുരാണം വായിക്കുമോ അതോ ഭഗവത് ഗീത വായിക്കുമോ?

ਰਾਮਹਿ ਪਕਰਿ ਕਿ ਸਿਵ ਕਹ ਗਹਿ ਹੋ ॥੧੦੧॥
raameh pakar ki siv kah geh ho |101|

രാമനെ പിടിക്കുമോ അതോ ശിവനെ പിടിക്കുമോ? 101.

ਜੇ ਤੁਮ ਪਰਮ ਪੁਰਖ ਠਹਰਾਏ ॥
je tum param purakh tthaharaae |

ആരെയാണ് നിങ്ങൾ പരമപുരുഷനായി സ്ഥാപിച്ചത്

ਤੇ ਸਭ ਡੰਡ ਕਾਲ ਕੇ ਘਾਏ ॥
te sabh ddandd kaal ke ghaae |

അവരെല്ലാവരും ക്ഷാമത്തിൻ്റെ വടിയാൽ കൊല്ലപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു.