Natiahnutú ruku tam nebolo vidieť.
Ani zem a obloha nič neukázali. 25.
neoblomný:
Keď tridsaťtisíc nedotknuteľných zomrelo v boji,
Potom bol hnev oboch kráľov veľmi veľký.
(Oni) vystreľovali šípy brúsením zubov
A vyjadrovali hnev mysle. 26.
dvadsaťštyri:
Dvadsať rokov bojovali vo dne v noci.
Ale ani jeden z dvoch kráľov sa nepohol.
Nakoniec ich oboch zničil hlad.
Zabil to a zabilo to jeho. 27.
Verš Bhujang:
Keď bolo zabitých tridsaťtisíc nedotknuteľných
(Potom) dvaja králi zúrivo bojovali (medzi sebou).
(Potom) vypukla strašná vojna a povstal z nej oheň.
Z tohto vyžarovania sa zrodila „Bala“ (žena). 28.
Bala sa zrodil z ohňa toho hnevu
A začal sa smiať so zbraňou v ruke.
Jeho skvelá forma bola jedinečná.
Dokonca aj slnko a mesiac sa vyhýbali vidieť jeho jas. 29.
dvadsaťštyri:
Keď dieťa začalo štvornožkovať
(Vyzeralo to takto), akoby tam bol veniec v tvare hada (doslova „handrová forma“).
Nikde nikoho takého nevideli.
Kto (on) môže urobiť svojho Nath. 30.
Potom si v mysli vytvoril túto myšlienku
Byť vydatá iba za pána sveta.
Aby som (im) slúžil s úplnou pokorou
(Tým, čo urobí) Mahakal („Kalika Deva“) bude potešený. 31.
Premýšľal pozornejšie
A napísal rôzne nástroje.
Jagat Mata Bhavani prosil (ho).
A vysvetlil mu to takto. 32.
(Bhavani povedal) Ó dcéra! Nebuď smutný vo svojom srdci.
Nirankar Astradhari si ťa vezme (avash).
Dnes večer sa o neho postaráš.
Čokoľvek povie, urobte to isté. 33.
Keď mu Bhavani dal také požehnanie,
(Potom sa ona) kráľovná sveta stala šťastnou.
Bola extrémne čistá a v noci spala na zemi.
Kde nebolo iné. 34.
Keď prešla polnoc,
Až potom prišlo dovolenie Pána.
Keď bude zabitý obr Svas Birja,
Potom, krása! (Ty) ma budeš milovať. 35.
Keď dostal takéto povolenie,
Tak vyšlo slnko a prešla noc.