Čokoľvek sa stalo s gópími, básnik Shyam o tom hovorí, že vyzerali ako ryby, ktoré sa zvíjajú po hádke a oddeľujú sa od mora.480.
Gópí stratili vedomie o svojich telách a utekali ako šialení muži
Niekto vstáva a opäť padá do bezvedomia a niekde beží nejaká žena Braja
Sú rozrušení a hľadajú Krišnu so strapatými vlasmi
V mysli meditujú o Krišnovi a vzývajú Krišnu, bozkávajú stromy.481.
Potom uvoľnia krídla a povedia takto, kde je Nand Lal?
Potom opustia stromy a pýtajú sa kríkov Champak, Maulshri, Taal, Lavanglata, Kachnar atď. na miesto pobytu Krišnu, hovoriac
Ale komu (získať) tŕne v nohách a slnko na hlave je správne,
���Pre neho putujeme a znášame slnečné lúče nad našimi hlavami a bolesť tŕňov v nohách, povedz nám, kde je ten Krišna, padáme k tvojim nohám.���482.
Tam, kde sú viniča ozdobené a kde sa zdobia kvety Chamba;
Hľadajúc Krišnu, tie gópí putujú tam, kde sú stromy Bel, kríky Champa a rastliny Maulshri a červená ruža
(Zem) je požehnaná chambou, maulsiri, palmou, klinčekmi, viničom a kachnarom.
Stromy Champak, Maulshri, Lavanglata, Kachnar atď. vyzerajú pôsobivo a tečú mimoriadne pokojné zákaly.483.
Kvôli Krišnovej láske v tomto lese to hovoria gópí z Braj-Bhumi.
Gópí, zviazané putom lásky ku Krišnovi, hovoria: ���Nie je tam blízko stromu Peepal?��� A hovoriac to a vydržať slnečné lúče nad hlavami, behajú sem a tam
Prepáčte! (Niekam sa skryl, keď nám povedal, že prečo) opúšťaš svojich manželov a utekáš, ale (my) nemôžeme zostať doma bez toho, aby sme nevideli Kanah.
Potom medzi sebou vedú konzultácie, prečo odišli od svojich manželov, a kolíšu sem a tam, no popri tom dostávajú od mysle odpoveď, že utekajú, pretože takto bez Krišnu nemôžu žiť.
Ženy z Braja sa bláznivo túlajú v Bune po tom, čo prijali oddelenie Kanh.
Ženy z Braja sa po jeho odlúčení zbláznili a blúdia po lese ako plačúci a blúdiaci žeriav, ktorý si neuvedomujú jesť a piť.
Jeden omdlie a spadne na zem a jeden vstane a povie toto
Niekto padá a padá na zem a niekto vstáva a hovorí, kam sa podel ten hrdý Krišna, zvyšujúci svoju lásku k nám?485.
(Ucho) uchvátilo srdcia všetkých gópí tancom jeleňovitých očí,
Krišna spôsobil, že jeho oči tancovali ako jeleň, ukradol mysle gópí, ich myseľ bola uväznená v očiach Krišnu a ani na okamih sa nepohybuje sem a tam.
Preto, vychádzajúc z domov, sa túlame v dedine. (Potom, čo som to povedal), gopi sa nadýchla.
Pre neho so zatajeným dychom behajú po lese sem a tam a hovoria: „Ó príbuzní lesa! povedz nám, na ktorú stranu odišiel Krišna?486.
Kto zabil „Maricha“ v Bane a ktorého sluha (Hanuman) vypálil mesto Lanka,
On, ktorý zabil Maricha v lese a zničil ostatných služobníkov Ravany, je ten, koho sme milovali a znášali sme satirické výroky mnohých ľudí
Povedali to spolu gópí s očami krásnymi ako lotosové kvety
Ohľadom jeho lahodných očí všetky gópí jedným hlasom hovoria: „Kvôli bolesti týchto očí sa jeleň našej mysle na jednom mieste nehýbe.“487.
Podobne ako pri recitácii Véd (on) dostane ovocie, kto dáva almužnu žobrákom.
Ten, kto dal milodar žobrákovi, dostal odmenu za jedno prečítanie Véd, kto dá cudzincovi jedlo, dostane veľa odmien.
On dostane dar nášho života, žiadne iné ovocie ako je on
Ten, kto nám môže na krátku chvíľu zaobstarať pohľad na Krišnu, nepochybne môže mať dar nášho života, že nedostane istejšiu odmenu, ako je táto.488.
Ten, kto dal Lanku Vibhishane a (ktorý) sa nahneval a zabil zástupy démonov.
Ten, ktorý dal Lanku Vibishanovi a vo veľkej zúrivosti zabil démonov, básnik Shyam hovorí, že to bol on, kto chránil svätých a ničil zlých
Skryl sa na tomto mieste tým, že nás veľmi miloval.
Ten istý Krišna nám dal lásku, ale zmizol nám z očí, obyvatelia lesa! Padáme k tvojim nohám povedz nám, ktorým smerom Krishan odišiel.489.
(Všetky) gópí hľadajú v žemli, ale ani po hľadaní Krišnu v žemli nenašli.
Gópí hľadali Krišnu v lese, ale nemohli ho nájsť, potom si v duchu mysleli, že mohol ísť tým smerom.
Znova mi prišla na myseľ táto myšlienka a obrátila Surat na Krišnu („Partha Suta“).
Opäť v duchu premýšľajú a spájajú strunu svojej mysle s tým, čo básnik Krišna obrazne hovorí o ich behaní a myslia si, že behajú sem a tam ako jarabica.490.
(Gópí) stále prichádzali a hľadali to miesto, ale nemohli tam nájsť Krišnu.
Miesto, kam idú hľadať Krišnu, ho nenachádzajú a takto sa ako kamenná modla vracajú s úžasom.
(Tieto) gópí potom urobili (ďalšie) opatrenie, že (oni) zasadili svoje chit do samotného ucha.
Potom urobili ďalší krok a úplne pohltili svoju myseľ v Krišnovi niekto spieval jeho vlastnosti a niekto mal na sebe pôsobivý Krišnov odev.491.
Jeden sa stal Putnom (Baki), jeden sa stal Trinavartou a jeden sa stal Aghasurom.
Niekto si vzal na seba odev Bakasuru, niekto z Tranavraty a niekto z Aghasury a niekto si ich obliekol do Krišnovho odevu a hodil ich na zem.
Ich myseľ je upriamená na Krišnu a nechce odísť ani na chvíľu.