Sri Dasam Granth

Páxina - 968


ਸੁਧਿ ਮੈ ਹੁਤੇ ਬਿਸੁਧਿ ਹ੍ਵੈ ਗਏ ॥੧੮॥
sudh mai hute bisudh hvai ge |18|

«Ao beber viño embriagámonos e perdemos o sentido.(18)

ਮਦ ਸੌ ਨ੍ਰਿਪਤਿ ਭਏ ਮਤਵਾਰੇ ॥
mad sau nripat bhe matavaare |

Intoxicado con alcohol

ਖੇਲ ਕਾਜਿ ਗ੍ਰਿਹ ਓਰ ਪਧਾਰੇ ॥
khel kaaj grih or padhaare |

Abafado de viño, Raja veu para facer o amor comigo.

ਬਸਿ ਹ੍ਵੈ ਅਧਿਕ ਕਾਮ ਕੇ ਗਯੋ ॥
bas hvai adhik kaam ke gayo |

Debido á excesiva indulxencia de Kama

ਮੇਰੋ ਹਾਥ ਹਾਥ ਗਹਿ ਲਯੋ ॥੧੯॥
mero haath haath geh layo |19|

'Dominado polo Cupido, estendeu a man e agarrou o meu brazo.(19)

ਪਾਵ ਖਿਸਤ ਪੌਰਿਨ ਤੇ ਭਯੋ ॥
paav khisat pauarin te bhayo |

Esvarou nas escaleiras.

ਅਧਿਕ ਮਤ ਮੈਥੋ ਗਿਰਿ ਗਯੋ ॥
adhik mat maitho gir gayo |

"Derrape na escaleira e, estando excesivamente borracho, tamén saín da miña banda.

ਉਰ ਤੇ ਉਗਰਿ ਕਟਾਰੀ ਲਾਗੀ ॥
aur te ugar kattaaree laagee |

O puñal saltou e golpeoulle no peito

ਤਾ ਤੇ ਦੇਹ ਰਾਵ ਜੂ ਤ੍ਯਾਗੀ ॥੨੦॥
taa te deh raav joo tayaagee |20|

"O seu puñal estaba desabrochado, golpeouno e o Raja respirou perdido".(20)

ਦੋਹਰਾ ॥
doharaa |

Dohira

ਸੀੜਿਨ ਤੇ ਰਾਜਾ ਗਿਰਿਯੋ ਪਰਿਯੋ ਧਰਨਿ ਪਰ ਆਨਿ ॥
seerrin te raajaa giriyo pariyo dharan par aan |

"Tbe Raja caera das escaleiras ao chan,

ਚੁਬੀ ਕਟਾਰੀ ਪੇਟ ਮੈ ਤਾ ਤੇ ਤਜਿਯੋ ਪ੍ਰਾਨ ॥੨੧॥
chubee kattaaree pett mai taa te tajiyo praan |21|

"E o puñal entroulle directamente no estómago, matándoo ao instante."(21)

ਚੌਪਈ ॥
chauapee |

vinte e catro:

ਸਭਨ ਸੁਨਤ ਯੌ ਕਥਾ ਉਚਾਰੀ ॥
sabhan sunat yau kathaa uchaaree |

Chaupaee

ਜਮਧਰ ਵਹੈ ਬਹੁਰਿ ਉਰਿ ਮਾਰੀ ॥
jamadhar vahai bahur ur maaree |

Narrou esta historia a todos e colleu o puñal e meteuno no seu propio corazón.

ਨ੍ਰਿਪ ਤ੍ਰਿਯ ਮਾਰਿ ਪ੍ਰਾਨ ਨਿਜੁ ਦੀਨੋ ॥
nrip triy maar praan nij deeno |

A muller deu a vida matando ao rei.

ਚਰਿਤ ਚੰਚਲਾ ਐਸੋ ਕੀਨੋ ॥੨੨॥
charit chanchalaa aaiso keeno |22|

A principal Rani matou a Raja e despois abandonou a súa vida.(22)(1)

ਇਤਿ ਸ੍ਰੀ ਚਰਿਤ੍ਰ ਪਖ੍ਯਾਨੇ ਤ੍ਰਿਯਾ ਚਰਿਤ੍ਰੇ ਮੰਤ੍ਰੀ ਭੂਪ ਸੰਬਾਦੇ ਇਕ ਸੌ ਤੇਰਹ ਚਰਿਤ੍ਰ ਸਮਾਪਤਮ ਸਤੁ ਸੁਭਮ ਸਤੁ ॥੧੧੩॥੨੨੦੭॥ਅਫਜੂੰ॥
eit sree charitr pakhayaane triyaa charitre mantree bhoop sanbaade ik sau terah charitr samaapatam sat subham sat |113|2207|afajoon|

113a Parábola de Auspicious Chritars Conversa do Raja e do Ministro, completada con bendición. (113) (2205)

ਸਵੈਯਾ ॥
savaiyaa |

Savaiyya

ਏਕ ਮਹਾ ਬਨ ਬੀਚ ਬਸੈ ਮੁਨਿ ਸ੍ਰਿੰਗ ਧਰੇ ਰਿਖ ਸ੍ਰਿੰਗ ਕਹਾਯੋ ॥
ek mahaa ban beech basai mun sring dhare rikh sring kahaayo |

Alí adoitaba vivir un sabio en ajungle que apoiaba os cornos na súa cabeza e era coñecido como Horny.

ਕੌਨਹੂੰ ਖ੍ਯਾਲ ਬਿਭਾਡਵ ਜੂ ਮ੍ਰਿਗਿਯਾ ਹੂੰ ਕੀ ਕੋਖਿਹੂੰ ਤੇ ਉਪਜਾਯੋ ॥
kauanahoon khayaal bibhaaddav joo mrigiyaa hoon kee kokhihoon te upajaayo |

Algúns pensaron que Bibhandav, o pai de Horny, o atravesara pola barriga dunha cerva.

ਹੋਤ ਭਯੋ ਤਪਸੀ ਤਬ ਤੇ ਜਬ ਤੇ ਬੁਧਿ ਲੈ ਸੁਧਿ ਕੋ ਠਹਰਾਯੋ ॥
hot bhayo tapasee tab te jab te budh lai sudh ko tthaharaayo |

Converteuse nun sabio en canto alcanzou a idade do discernimento.

ਰੈਨਿ ਦਿਨਾ ਰਘੁਨਾਥ ਭਜੈ ਕਬਹੂੰ ਪੁਰ ਭੀਤਰ ਭੂਲ ਨ ਆਯੋ ॥੧॥
rain dinaa raghunaath bhajai kabahoon pur bheetar bhool na aayo |1|

Meditou día e noite e nunca visitou a cidade, nin sequera sen querer.(1)

ਬੀਚ ਕਰੈ ਤਪਸ੍ਯਾ ਬਨ ਕੇ ਮੁਨਿ ਰਾਮ ਕੋ ਨਾਮੁ ਜਪੈ ਸੁਖੁ ਪਾਵੈ ॥
beech karai tapasayaa ban ke mun raam ko naam japai sukh paavai |

Meditando na selva, sentíase feliz.

ਨ੍ਰਹਾਨ ਕਰੈ ਨਿਤ ਧ੍ਯਾਨ ਧਰੈ ਮੁਖ ਬੇਦ ਰਰੈ ਹਰਿ ਕੀ ਲਿਵ ਲਾਵੈ ॥
nrahaan karai nit dhayaan dharai mukh bed rarai har kee liv laavai |

Todos os días, observando, rezaba Vedas despois da ablución e deleitaba coas deliberacións divinas.

ਰੀਤਿ ਚਲੈ ਖਟ ਸਾਸਤ੍ਰਨ ਕੀ ਤਨ ਕਸਟ ਸਹੈ ਮਨ ਕੋ ਨ ਡੁਲਾਵੈ ॥
reet chalai khatt saasatran kee tan kasatt sahai man ko na ddulaavai |

Seguiu os Seis Shastras, aínda que soportaría penitencias corporales, nunca deixaría que a súa mente se desviase.

ਭੂਖਿ ਪਿਆਸ ਲਗੈ ਜਬ ਹੀ ਤਬ ਕਾਨਨ ਤੇ ਚੁਨਿ ਕੈ ਫਲ ਖਾਵੈ ॥੨॥
bhookh piaas lagai jab hee tab kaanan te chun kai fal khaavai |2|

Cando tiña fame e sede, collía froitos e comía.(2)

ਕਾਲ ਬਿਤੀਤ ਭਯੋ ਇਹ ਰੀਤਿ ਪਰਿਯੋ ਦੁਰਭਿਛ ਤਹਾ ਸੁਨਿ ਪਾਯੋ ॥
kaal biteet bhayo ih reet pariyo durabhichh tahaa sun paayo |

Pasaba moito tempo cando, se escoita, estalou unha fame.

ਬੀਜ ਰਹਿਯੋ ਨਹਿ ਏਕ ਤਹਾ ਸਭ ਲੋਕ ਕਨੇਕਨ ਕੌ ਤਰਸਾਯੋ ॥
beej rahiyo neh ek tahaa sabh lok kanekan kau tarasaayo |

Non quedaba nada para comer e a xente comezou a desexar mesmo un só grano.

ਜੇਤੇ ਪੜੇ ਬਹੁ ਬਿਪ੍ਰ ਹੁਤੇ ਤਿਨ ਕੌ ਤਬ ਹੀ ਨ੍ਰਿਪ ਬੋਲਿ ਪਠਾਯੋ ॥
jete parre bahu bipr hute tin kau tab hee nrip bol patthaayo |

O Raja chamou a todos os eruditos brahmanes e preguntou:

ਕੌਨ ਕੁਕਾਜ ਕਿਯੋ ਕਹੋ ਮੈ ਜਿਹ ਤੇ ਭ੍ਰਿਤ ਲੋਕਨ ਜੀਵ ਨ ਪਾਯੋ ॥੩॥
kauan kukaaj kiyo kaho mai jih te bhrit lokan jeev na paayo |3|

'Dime que pequei para que o meu súbdito non poida subsistir.'(3)

ਰਾਜ ਕਹੀ ਜਬ ਯੌ ਤਿਨ ਕੌ ਤਬ ਬਿਪ੍ਰ ਸਭੈ ਇਹ ਭਾਤਿ ਉਚਾਰੇ ॥
raaj kahee jab yau tin kau tab bipr sabhai ih bhaat uchaare |

Á pregunta do Raja, todos responderon:

ਰੀਤ ਚਲੌ ਰਜਨੀਤਨ ਕੀ ਤੁਮ ਕੋਊ ਨ ਦੇਖਿਯੋ ਪਾਪ ਤਿਹਾਰੇ ॥
reet chalau rajaneetan kee tum koaoo na dekhiyo paap tihaare |

"Vostede gobernaches segundo o legado e non cometeches ningún pecado.

ਸਿੰਮ੍ਰਿਤ ਮੈ ਖਟ ਸਾਸਤ੍ਰ ਮੈ ਸਭ ਹੂੰ ਮਿਲ ਕ੍ਰੋਰਿ ਬਿਚਾਰ ਬਿਚਾਰੇ ॥
sinmrit mai khatt saasatr mai sabh hoon mil kror bichaar bichaare |

"Consultando aos Simritis e aos Seis Shastras, todos os brahmáns chegaron a esta conclusión.

ਸ੍ਰਿੰਗੀ ਰਿਖੀਸਨ ਆਏ ਤਵਾਲਯ ਯਾਹੀ ਚੁਭੈ ਚਿਤ ਬਾਤ ਹਮਾਰੇ ॥੪॥
sringee rikheesan aae tavaalay yaahee chubhai chit baat hamaare |4|

"Contemplamos que o Horny Rikhi debería ser invitado á túa casa.(4)

ਜੌ ਚਿਤ ਬੀਚ ਰੁਚੈ ਮਹਾਰਾਜ ਬੁਲਾਇ ਕੈ ਮਾਨਸ ਸੋਈ ਪਠੈਯੈ ॥
jau chit beech ruchai mahaaraaj bulaae kai maanas soee patthaiyai |

"Se a súa venerada honra, paréceche apropiado, dalgunha maneira, Bibhandav Rikhi,

ਕੌਨੇ ਉਪਾਇ ਬਿਭਾਡਵ ਕੋ ਸੁਤ ਯਾ ਪੁਰ ਬੀਥਨ ਮੈ ਬਹਿਰੈਯੈ ॥
kauane upaae bibhaaddav ko sut yaa pur beethan mai bahiraiyai |

pode ser invitado a ir bendicindo a cidade.

ਦੇਸ ਬਸੈ ਫਿਰਿ ਕਾਲ ਨਸੈ ਚਿਤ ਭੀਤਰ ਸਾਚ ਇਹੈ ਠਹਿਰੈਯੈ ॥
des basai fir kaal nasai chit bheetar saach ihai tthahiraiyai |

"É certo, se habita neste país, a fame será erradicada.

ਜੌ ਨਹਿ ਆਵੈ ਤੋ ਪੂਤ ਭਿਜਾਇ ਕਿ ਆਪਨ ਜਾਇ ਉਤਾਇਲ ਲ੍ਯੈਯੈ ॥੫॥
jau neh aavai to poot bhijaae ki aapan jaae utaaeil layaiyai |5|

"Se non pode vir el mesmo, pódeselle pedir que envíe o seu fillo"(5)

ਸੋਰਠਾ ॥
soratthaa |

Sortha

ਭ੍ਰਿਤ ਮਿਤ ਪੂਤ ਪਠਾਇ ਰਾਜਾ ਅਤਿ ਹਾਯਲ ਭਯੋ ॥
bhrit mit poot patthaae raajaa at haayal bhayo |

Moi agraviado, Raja enviou aos seus amigos, aos fillos e a moitos outros.

ਆਪਨਹੂੰ ਲਪਟਾਇ ਚਰਨ ਰਹਿਯੋ ਆਯੋ ਨ ਮੁਨਿ ॥੬॥
aapanahoon lapattaae charan rahiyo aayo na mun |6|

El mesmo caeu de pé, pero o sabio non cedeu.(6)

ਸਵੈਯਾ ॥
savaiyaa |

Savaiyya

ਬੈਠਿ ਬਿਚਾਰ ਕੀਯੋ ਸਭ ਲੋਗਨ ਕੌਨ ਉਪਾਇ ਕਹੋ ਅਬ ਕੀਜੈ ॥
baitth bichaar keeyo sabh logan kauan upaae kaho ab keejai |

Entón toda a xente reuníuse arredor e contemplou, 'que facer'.

ਆਪਹਿ ਜਾਇ ਥਕਿਯੋ ਹਮਰੋ ਨ੍ਰਿਪ ਸੋ ਰਿਖਿ ਤੌ ਅਜਹੂੰ ਨਹਿ ਭੀਜੈ ॥
aapeh jaae thakiyo hamaro nrip so rikh tau ajahoon neh bheejai |

Raja tentouno moito, pero non conseguiu que o sabio consentise,

ਜੋ ਤਿਹ ਲ੍ਯਾਇ ਬੁਲਾਇ ਯਹਾ ਤਿਹ ਕੌ ਯਹ ਦੇਸ ਦੁਧਾ ਕਰਿ ਦੀਜੈ ॥
jo tih layaae bulaae yahaa tih kau yah des dudhaa kar deejai |

(Declarou) Calquera corpo que o convenza para que veña, dareille a metade do meu reino.

ਯਾ ਤੇ ਲਜਾਇ ਸਬੋ ਗ੍ਰਿਹ ਆਇ ਮੁਨੀ ਸੁਖ ਪਾਇ ਸਭੈ ਤਪੁ ਛੀਜੈ ॥੭॥
yaa te lajaae sabo grih aae munee sukh paae sabhai tap chheejai |7|

(A xente pensaba) «Avergoñada (de non poder persuadir), o Raja encerrouse na casa, agora todos nos esforzaremos por traer ao sabio».(7)

ਪਾਤ੍ਰ ਸਰੂਪ ਹੁਤੀ ਤਿਹ ਠੌਰ ਸੋਊ ਚਲਿ ਕੈ ਨ੍ਰਿਪ ਕੇ ਗ੍ਰਿਹ ਆਈ ॥
paatr saroop hutee tih tthauar soaoo chal kai nrip ke grih aaee |

Alí vivía unha bonita prostituta; chegou ao palacio de Raja.