Guru-vedomý hľadač žije v spoločnosti ako svetská bytosť a medzi učencami sa správa ako dobre informovaná osoba. A predsa sú to pre neho všetky svetské skutky a bránia mu od nich nepoškvrneného. Zostáva pohltený v pamäti
Jogínske praktiky neposkytujú hľadajúcemu skutočné spojenie s Pánom. Svetské radosti sú tiež zbavené skutočného pohodlia a pokoja. Človek, ktorý si uvedomuje gurua, sa teda zbavuje takýchto rozptýlení a užíva si skutočnú blaženosť tým, že ho pohltí.
Vízia človeka vedomého gurua je vždy zameraná na záblesk jeho Gurua. Jeho myseľ je vždy pohltená opakovanou spomienkou na Pánovo meno. Keď nadobudne takéto božské vedomie, je schopný prijať božský poklad lásky Pána.
Čokoľvek dobré robí mysľou, slovami a činmi, je všetko duchovné. Všetko šťastie si užíva v najvyššom poklade Naam Simran. (60)