Ó priateľu! Keď som videl krásnu podobu milovaného, upadol som do bezvedomia. Keď som znova videl tú žiarivú tvár vo svojom vnútri, moje vnútorné vedomie sa ukotvilo v stabilnom pokoji.
Ó priateľu! keď som počul, ktorých ambrózne slová, moje uši sa dostali do vytrženia, teraz, keď mi do vedomia vstúpili ambrózne slová z toho istého jazyka, moje vnútro sa ponorilo do Jeho Naam Simran.
Milovaný Pán, ktorý sa modlí, ku ktorému sa môj jazyk unavil, sa bez prestania modlím, aby som toho Pána zavolal na lôžko svojho srdca.
Rovnako ako konzumácia nejakej omamnej látky sa stratí všetko vedomie a vedomie (človek upadne do bezvedomia), teraz ju pije vo forme Naam Amrit, stalo sa prostriedkom vnútorného vedomia. (666)