Bez toho, aby ochutnal elixír Naam, bezcitný jazyk hovorí veľa odpadu. Naopak, opakovaným vyslovovaním Jeho mena sa oddaný stáva sladkým na jazyku a príjemnou povahou.
Pitím elixíru podobného Naam zostáva oddaný v stave nadšenia. Začína vidieť dovnútra a nezávisí od nikoho iného.
Oddaný cestovateľ na ceste Naam zostáva v stave vyrovnanosti a zostáva pohltený nebeskou melódiou hudby božských slov. V ušiach nepočuje žiadny iný zvuk.
A v tomto blaženom stave je bez tela a stále nažive. Je oslobodený od všetkých svetských vecí a je emancipovaný, kým ešte žije. Stane sa schopným poznať dianie troch svetov a troch období. (65)