ਪੰਜਾਬੀ 
English 
پنجابی 
Español 
Français 
Deutsch 
Português 
Bahasa Indonesia 
Türkçe 
Tiếng Việt 
Filipino 
Svenska हिंदी संस्कृत 
Nederlands 
Română 
Magyar 
Polski 
Čeština 
Afrikaans 
Italiano Català 
Shqip 
Gaeilge Cymraeg 
Slovenčina 
Slovenščina 
Dansk 
Eesti 
Latviešu 
Lietuvių 
Norsk 
Malti 
Íslenska Galego 
Kreyòl Ayisyen 
Latin 
Bahasa Melayu 
Kiswahili 
Hrvatski 
Suomi 
Русский मराठी ગુજરાતી తెలుగు ಕನ್ನಡ தமிழ் മലയാളം 
বাংলা 
Ελληνικά 
日本語 
中文 اردو سنڌي 
فارسی 
العربية 
עברית 
한국어 Vaaran Bhai Gurdas Ji
Stránka - 4
ੴ ਸਤਿਗੁਰ ਪ੍ਰਸਾਦਿ ॥
ik oankaar satigur prasaad |Jeden Oankar, prvotná energia, realizovaná prostredníctvom milosti božského učiteľa
ਵਾਰ ੪ ।
vaar 4 |Vaar štyri
ਓਅੰਕਾਰਿ ਅਕਾਰੁ ਕਰਿ ਪਉਣੁ ਪਾਣੀ ਬੈਸੰਤਰੁ ਧਾਰੇ ।
oankaar akaar kar paun paanee baisantar dhaare |Oankar transformujúci sa do foriem vytvoril vzduch, vodu a oheň.
ਧਰਤਿ ਅਕਾਸ ਵਿਛੋੜਿਅਨੁ ਚੰਦੁ ਸੂਰੁ ਦੇ ਜੋਤਿ ਸਵਾਰੇ ।
dharat akaas vichhorrian chand soor de jot savaare |Potom oddelil zem a nebo a hodil medzi ne dva plamene slnka a mesiaca.
ਖਾਣੀ ਚਾਰਿ ਬੰਧਾਨ ਕਰਿ ਲਖ ਚਉਰਾਸੀਹ ਜੂਨਿ ਦੁਆਰੇ ।
khaanee chaar bandhaan kar lakh chauraaseeh joon duaare |Ďalšie vytváranie štyroch baní života On vytvoril osemdesiatštyri druhov druhov a ich zvierat.
ਇਕਸ ਇਕਸ ਜੂਨਿ ਵਿਚਿ ਜੀਅ ਜੰਤ ਅਣਗਣਤ ਅਪਾਰੇ ।
eikas ikas joon vich jeea jant anaganat apaare |každom druhu sa ďalej rodia nespočetné množstvo tvorov.
ਮਾਣਸ ਜਨਮੁ ਦੁਲੰਭੁ ਹੈ ਸਫਲ ਜਨਮੁ ਗੁਰ ਸਰਣ ਉਧਾਰੇ ।
maanas janam dulanbh hai safal janam gur saran udhaare |Spomedzi všetkých je ľudské narodenie tým vzácnym. Človek by sa mal práve v tomto narodení oslobodiť odovzdaním sa Guruovi.
ਸਾਧਸੰਗਤਿ ਗੁਰ ਸਬਦ ਲਿਵ ਭਾਇ ਭਗਤਿ ਗੁਰ ਗਿਆਨ ਵੀਚਾਰੇ ।
saadhasangat gur sabad liv bhaae bhagat gur giaan veechaare |Človek musí ísť do svätej kongregácie; vedomie by malo byť zlúčené so slovom Gurua a kultivovať iba milujúcu oddanosť, človek by sa mal zaviazať nasledovať cestu, ktorú ukázal Guru.
ਪਰਉਪਕਾਰੀ ਗੁਰੂ ਪਿਆਰੇ ।੧।
praupakaaree guroo piaare |1|Tým, že sa človek stane altruistom, stane sa milovaným Guruom.
ਸਭ ਦੂੰ ਨੀਵੀ ਧਰਤਿ ਹੈ ਆਪੁ ਗਵਾਇ ਹੋਈ ਉਡੀਣੀ ।
sabh doon neevee dharat hai aap gavaae hoee uddeenee |Zem je najskromnejšia, ktorej ego je pevné a stabilné.
ਧੀਰਜੁ ਧਰਮੁ ਸੰਤੋਖੁ ਦ੍ਰਿੜੁ ਪੈਰਾ ਹੇਠਿ ਰਹੈ ਲਿਵ ਲੀਣੀ ।
dheeraj dharam santokh drirr pairaa hetth rahai liv leenee |Hlboko zakorenený v sile, dharme a spokojnosti zostáva pokojný pod nohami.
ਸਾਧ ਜਨਾ ਦੇ ਚਰਣ ਛੁਹਿ ਆਢੀਣੀ ਹੋਈ ਲਾਖੀਣੀ ।
saadh janaa de charan chhuhi aadteenee hoee laakheenee |Keď sa dotknete svätých nôh svätých, predtým to malo hodnotu pol penny, teraz sa to stáva lacným.
ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਬੂੰਦ ਸੁਹਾਵਣੀ ਛਹਬਰ ਛਲਕ ਰੇਣੁ ਹੋਇ ਰੀਣੀ ।
amrit boond suhaavanee chhahabar chhalak ren hoe reenee |V daždi lásky sa zem nasýti rozkošou.
ਮਿਲਿਆ ਮਾਣੁ ਨਿਮਾਣੀਐ ਪਿਰਮ ਪਿਆਲਾ ਪੀਇ ਪਤੀਣੀ ।
miliaa maan nimaaneeai piram piaalaa pee pateenee |Len pokorní sa zdobia slávou a zem sa nasýti kalichom lásky Pánovej.
ਜੋ ਬੀਜੈ ਸੋਈ ਲੁਣੈ ਸਭ ਰਸ ਕਸ ਬਹੁ ਰੰਗ ਰੰਗੀਣੀ ।
jo beejai soee lunai sabh ras kas bahu rang rangeenee |Medzi pestrou flórou, sladkými a horkými chuťami a farbami na zemi človek zožne všetko, čo zaseje.
ਗੁਰਮੁਖਿ ਸੁਖ ਫਲ ਹੈ ਮਸਕੀਣੀ ।੨।
guramukh sukh fal hai masakeenee |2|Gurmukhovia (vo svojej pokore ako zem) dostávajú ovocie rozkoše.
ਮਾਣਸ ਦੇਹ ਸੁ ਖੇਹ ਹੈ ਤਿਸੁ ਵਿਚਿ ਜੀਭੈ ਲਈ ਨਕੀਬੀ ।
maanas deh su kheh hai tis vich jeebhai lee nakeebee |Ľudské telo je ako popol, ale jazyk je v ňom obdivuhodný (pre jeho výhody).
ਅਖੀ ਦੇਖਨਿ ਰੂਪ ਰੰਗ ਰਾਗ ਨਾਦ ਕੰਨ ਕਰਨਿ ਰਕੀਬੀ ।
akhee dekhan roop rang raag naad kan karan rakeebee |Oči vidia tvary a farby a uši sa starajú o zvuky – hudobné a iné.
ਨਕਿ ਸੁਵਾਸੁ ਨਿਵਾਸੁ ਹੈ ਪੰਜੇ ਦੂਤ ਬੁਰੀ ਤਰਤੀਬੀ ।
nak suvaas nivaas hai panje doot buree tarateebee |Nos je sídlom vône, a preto všetkých týchto päť kuriérov (tela) zostáva oddaných týmto pôžitkom (a stáva sa zbytočnými).
ਸਭ ਦੂੰ ਨੀਵੇ ਚਰਣ ਹੋਇ ਆਪੁ ਗਵਾਇ ਨਸੀਬੁ ਨਸੀਬੀ ।
sabh doon neeve charan hoe aap gavaae naseeb naseebee |Spomedzi týchto všetkých sú nohy umiestnené na najnižšej úrovni a tí, ktorí odmietajú ego, majú šťastie.
ਹਉਮੈ ਰੋਗੁ ਮਿਟਾਇਦਾ ਸਤਿਗੁਰ ਪੂਰਾ ਕਰੈ ਤਬੀਬੀ ।
haumai rog mittaaeidaa satigur pooraa karai tabeebee |Skutočný Guru poskytovaním liečby odstraňuje chorobu ega.
ਪੈਰੀ ਪੈ ਰਹਿਰਾਸ ਕਰਿ ਗੁਰ ਸਿਖ ਸੁਣਿ ਗੁਰਸਿਖ ਮਨੀਬੀ ।
pairee pai rahiraas kar gur sikh sun gurasikh maneebee |Praví učeníci Gurua sa dotýkajú nôh a klaňajú sa a riadia sa pokynmi Gurua.
ਮੁਰਦਾ ਹੋਇ ਮੁਰੀਦੁ ਗਰੀਬੀ ।੩।
muradaa hoe mureed gareebee |3|Ten, kto sa stane pokorným a mŕtvym pre všetky túžby, je skutočným učeníkom.
ਲਹੁੜੀ ਹੋਇ ਚੀਚੁੰਗਲੀ ਪੈਧੀ ਛਾਪਿ ਮਿਲੀ ਵਡਿਆਈ ।
lahurree hoe cheechungalee paidhee chhaap milee vaddiaaee |Najmenší prst je rešpektovaný a ozdobený tým, že nosí prsteň.
ਲਹੁੜੀ ਘਨਹਰ ਬੂੰਦ ਹੁਇ ਪਰਗਟੁ ਮੋਤੀ ਸਿਪ ਸਮਾਈ ।
lahurree ghanahar boond hue paragatt motee sip samaaee |Kvapka z oblaku je malá, ale rovnaká, ale dostať sa do úst mušle sa stáva perlou.
ਲਹੁੜੀ ਬੂਟੀ ਕੇਸਰੈ ਮਥੈ ਟਿਕਾ ਸੋਭਾ ਪਾਈ ।
lahurree boottee kesarai mathai ttikaa sobhaa paaee |Rastlina šafranu (Messua ferria) je malá, ale rovnaká zdobí čelo v podobe konsekračného znaku.
ਲਹੁੜੀ ਪਾਰਸ ਪਥਰੀ ਅਸਟ ਧਾਤੁ ਕੰਚਨੁ ਕਰਵਾਈ ।
lahurree paaras patharee asatt dhaat kanchan karavaaee |Kameň mudrcov je malý, ale premieňa zliatinu osemdesiatich kovov na zlato.
ਜਿਉ ਮਣਿ ਲਹੁੜੇ ਸਪ ਸਿਰਿ ਦੇਖੈ ਲੁਕਿ ਲੁਕਿ ਲੋਕ ਲੁਕਾਈ ।
jiau man lahurre sap sir dekhai luk luk lok lukaaee |V hlave malého hada zostáva drahokam, na ktorý ľudia s úžasom hľadia.
ਜਾਣਿ ਰਸਾਇਣੁ ਪਾਰਿਅਹੁ ਰਤੀ ਮੁਲਿ ਨ ਜਾਇ ਮੁਲਾਈ ।
jaan rasaaein paariahu ratee mul na jaae mulaaee |Z ortuti sa pripravuje elixír, ktorý je neoceniteľný.
ਆਪੁ ਗਵਾਇ ਨ ਆਪੁ ਗਣਾਈ ।੪।
aap gavaae na aap ganaaee |4|Tí, ktorí sa vyhýbajú egu, si nikdy nedovolia, aby si ich všimli.
ਅਗਿ ਤਤੀ ਜਲੁ ਸੀਅਰਾ ਕਿਤੁ ਅਵਗੁਣਿ ਕਿਤੁ ਗੁਣ ਵੀਚਾਰਾ ।
ag tatee jal seearaa kit avagun kit gun veechaaraa |Je to vec, ktorá stojí za zamyslenie, ako je oheň horúci a voda studená.
ਅਗੀ ਧੂਆ ਧਉਲਹਰੁ ਜਲੁ ਨਿਰਮਲ ਗੁਰ ਗਿਆਨ ਸੁਚਾਰਾ ।
agee dhooaa dhaulahar jal niramal gur giaan suchaaraa |Oheň svojim dymom špiní budovu a voda ju čistí. Táto skutočnosť si vyžaduje vedenie Gurua.
ਕੁਲ ਦੀਪਕੁ ਬੈਸੰਤਰਹੁ ਜਲ ਕੁਲ ਕਵਲੁ ਵਡੇ ਪਰਵਾਰਾ ।
kul deepak baisantarahu jal kul kaval vadde paravaaraa |V rodine a dynastii ohňa je lampa a k vode patrí väčšia rodina lotosov.
ਦੀਪਕ ਹੇਤੁ ਪਤੰਗ ਦਾ ਕਵਲੁ ਭਵਰ ਪਰਗਟੁ ਪਾਹਾਰਾ ।
deepak het patang daa kaval bhavar paragatt paahaaraa |To je dobre známe po celom svete, že moľa miluje oheň (a popáli sa) a čierna včela miluje lotos (a odpočíva v ňom).
ਅਗੀ ਲਾਟ ਉਚਾਟ ਹੈ ਸਿਰੁ ਉਚਾ ਕਰਿ ਕਰੈ ਕੁਚਾਰਾ ।
agee laatt uchaatt hai sir uchaa kar karai kuchaaraa |Plameň ohňa stúpa a ako egoista sa správa zlomyseľne.
ਸਿਰੁ ਨੀਵਾ ਨੀਵਾਣਿ ਵਾਸੁ ਪਾਣੀ ਅੰਦਰਿ ਪਰਉਪਕਾਰਾ ।
sir neevaa neevaan vaas paanee andar praupakaaraa |Voda klesá na nízku hladinu a má vlastnosti altruizmu.
ਨਿਵ ਚਲੈ ਸੋ ਗੁਰੂ ਪਿਆਰਾ ।੫।
niv chalai so guroo piaaraa |5|Guru miluje toho, kto zostáva od prírody pokorný.
ਰੰਗੁ ਮਜੀਠ ਕਸੁੰਭ ਦਾ ਕਚਾ ਪਕਾ ਕਿਤੁ ਵੀਚਾਰੇ ।
rang majeetth kasunbh daa kachaa pakaa kit veechaare |Prečo šialenejšia je rýchla farba a svetlica dočasná.
ਧਰਤੀ ਉਖਣਿ ਕਢੀਐ ਮੂਲ ਮਜੀਠ ਜੜੀ ਜੜਤਾਰੇ ।
dharatee ukhan kadteeai mool majeetth jarree jarrataare |Korene madderu sa rozprestierajú v zemi, najprv sa vynesú a vložia do jamy a rozdrvia sa drevenými paličkami.
ਉਖਲ ਮੁਹਲੇ ਕੁਟੀਐ ਪੀਹਣਿ ਪੀਸੈ ਚਕੀ ਭਾਰੇ ।
aukhal muhale kutteeai peehan peesai chakee bhaare |Potom sa rozdrví na ťažký mlyn.
ਸਹੈ ਅਵੱਟਣੁ ਅੱਗਿ ਦਾ ਹੋਇ ਪਿਆਰੀ ਮਿਲੈ ਪਿਆਰੇ ।
sahai avattan ag daa hoe piaaree milai piaare |Ďalej trpí bolesťou varenia a zdobenia vo vode a potom už len zdobí (rýchlou farbou) šaty svojej milovanej.
ਪੋਹਲੀਅਹੁ ਸਿਰੁ ਕਢਿ ਕੈ ਫੁਲੁ ਕਸੁੰਭ ਚਲੁੰਭ ਖਿਲਾਰੇ ।
pohaleeahu sir kadt kai ful kasunbh chalunbh khilaare |Svetlica pochádza z hornej časti tŕnistej buriny Carthamus tinctoria a dodáva jej sýtu farbu.
ਖਟ ਤੁਰਸੀ ਦੇ ਰੰਗੀਐ ਕਪਟ ਸਨੇਹੁ ਰਹੈ ਦਿਹ ਚਾਰੇ ।
khatt turasee de rangeeai kapatt sanehu rahai dih chaare |Po pridaní koláča sa oblečenie zafarbí a zostane zafarbené len niekoľko dní.
ਨੀਵਾ ਜਿਣੈ ਉਚੇਰਾ ਹਾਰੇ ।੬।
neevaa jinai ucheraa haare |6|Nízko narodený jednoznačne vyhráva a takzvaný vysoko porazený.
ਕੀੜੀ ਨਿਕੜੀ ਚਲਿਤ ਕਰਿ ਭ੍ਰਿੰਗੀ ਨੋ ਮਿਲਿ ਭ੍ਰਿੰਗੀ ਹੋਵੈ ।
keerree nikarree chalit kar bhringee no mil bhringee hovai |Malý mravec sa stáva bhringi (druh bzučivej včely), keď je s ním spoločnosť.
ਨਿਕੜੀ ਦਿਸੈ ਮਕੜੀ ਸੂਤੁ ਮੁਹਹੁ ਕਢਿ ਫਿਰਿ ਸੰਗੋਵੈ ।
nikarree disai makarree soot muhahu kadt fir sangovai |Zdá sa, že pavúk vyzerá byť malý, ale vytiahne a prehltne (stovky metrov) priadze.
ਨਿਕੜੀ ਮਖਿ ਵਖਾਣੀਐ ਮਾਖਿਓ ਮਿਠਾ ਭਾਗਠੁ ਹੋਵੈ ।
nikarree makh vakhaaneeai maakhio mitthaa bhaagatth hovai |Včela je malá, ale jej sladký med predávajú obchodníci.
ਨਿਕੜਾ ਕੀੜਾ ਆਖੀਐ ਪਟ ਪਟੋਲੇ ਕਰਿ ਢੰਗ ਢੋਵੈ ।
nikarraa keerraa aakheeai patt pattole kar dtang dtovai |Priadka morušová je síce maličký, ale oblečenie vyrobené z jeho vlákna sa nosí a ponúka pri príležitostiach svadieb a iných obradov.
ਗੁਟਕਾ ਮੁਹ ਵਿਚਿ ਪਾਇ ਕੈ ਦੇਸ ਦਿਸੰਤ੍ਰਿ ਜਾਇ ਖੜੋਵੈ ।
guttakaa muh vich paae kai des disantr jaae kharrovai |Jogíni, ktorí si vložia malú magickú guľu do úst, sa stanú neviditeľnými a nepozorovane sa dostanú na vzdialené miesta.
ਮੋਤੀ ਮਾਣਕ ਹੀਰਿਆ ਪਾਤਿਸਾਹੁ ਲੈ ਹਾਰੁ ਪਰੋਵੈ ।
motee maanak heeriaa paatisaahu lai haar parovai |Šnúrky z malých perál a drahokamov nosia králi a cisári.
ਪਾਇ ਸਮਾਇਣੁ ਦਹੀ ਬਿਲੋਵੈ ।੭।
paae samaaein dahee bilovai |7|Ďalej sa tvaroh vyrába primiešaním malého množstva syridla do mlieka (a tak sa získa maslo).
ਲਤਾਂ ਹੇਠਿ ਲਤਾੜੀਐ ਘਾਹੁ ਨ ਕਢੈ ਸਾਹੁ ਵਿਚਾਰਾ ।
lataan hetth lataarreeai ghaahu na kadtai saahu vichaaraa |Tráva je pošliapaná, no chúďatko sa nikdy nesťažuje.
ਗੋਰਸੁ ਦੇ ਖੜੁ ਖਾਇ ਕੈ ਗਾਇ ਗਰੀਬੀ ਪਰਉਪਕਾਰਾ ।
goras de kharr khaae kai gaae gareebee praupakaaraa |Krava, ktorá žerie trávu, zostáva altruistická a dáva mlieko chudobným.
ਦੁਧਹੁ ਦਹੀ ਜਮਾਈਐ ਦਈਅਹੁ ਮਖਣੁ ਛਾਹਿ ਪਿਆਰਾ ।
dudhahu dahee jamaaeeai deeahu makhan chhaeh piaaraa |Z mlieka sa vyrába tvaroh a potom sa z tvarohového masla pripravuje chutné maslo atď.
ਘਿਅ ਤੇ ਹੋਵਨਿ ਹੋਮ ਜਗ ਢੰਗ ਸੁਆਰਥ ਚਜ ਅਚਾਰਾ ।
ghia te hovan hom jag dtang suaarath chaj achaaraa |S týmto maslom (ghee) sa vykonávajú homs, yajnas a iné spoločenské a náboženské rituály.
ਧਰਮ ਧਉਲੁ ਪਰਗਟੁ ਹੋਇ ਧੀਰਜਿ ਵਹੈ ਸਹੈ ਸਿਰਿ ਭਾਰਾ ।
dharam dhaul paragatt hoe dheeraj vahai sahai sir bhaaraa |Dharma v podobe mytologického býka trpezlivo znáša a bremeno zeme.
ਇਕੁ ਇਕੁ ਜਾਉ ਜਣੇਦਿਆਂ ਚਹੁ ਚਕਾ ਵਿਚਿ ਵਗ ਹਜਾਰਾ ।
eik ik jaau janediaan chahu chakaa vich vag hajaaraa |Každé teľa produkuje tisíce teliat vo všetkých krajinách.
ਤ੍ਰਿਣ ਅੰਦਰਿ ਵਡਾ ਪਾਸਾਰਾ ।੮।
trin andar vaddaa paasaaraa |8|Jedno steblo trávy má nekonečný rozsah, tj pokora sa stáva základom celého sveta.
ਲਹੁੜਾ ਤਿਲੁ ਹੋਇ ਜੰਮਿਆ ਨੀਚਹੁ ਨੀਚੁ ਨ ਆਪੁ ਗਣਾਇਆ ।
lahurraa til hoe jamiaa neechahu neech na aap ganaaeaa |Malé sezamové semienka vyklíčili a zostalo to nízke a nikde sa o sebe nespomínalo.
ਫੁਲਾ ਸੰਗਤਿ ਵਾਸਿਆ ਹੋਇ ਨਿਰਗੰਧੁ ਸੁਗੰਧੁ ਸੁਹਾਇਆ ।
fulaa sangat vaasiaa hoe niragandh sugandh suhaaeaa |Pokiaľ ide o spoločnosť kvetov, predtým bez vône sa teraz stáva voňavým.
ਕੋਲੂ ਪਾਇ ਪੀੜਾਇਆ ਹੋਇ ਫੁਲੇਲੁ ਖੇਲੁ ਵਰਤਾਇਆ ।
koloo paae peerraaeaa hoe fulel khel varataaeaa |Keď sa spolu s kvetmi rozdrvil v drviči, stal sa z neho parfumový olej.
ਪਤਿਤੁ ਪਵਿਤ੍ਰ ਚਲਿਤ੍ਰੁ ਕਰਿ ਪਤਿਸਾਹ ਸਿਰਿ ਧਰਿ ਸੁਖੁ ਪਾਇਆ ।
patit pavitr chalitru kar patisaah sir dhar sukh paaeaa |Boh, čistič nečistých, vykonal taký podivuhodný čin, že ten voňavý olej potešil kráľa, keď mu poslal správu na jeho hlavu.
ਦੀਵੈ ਪਾਇ ਜਲਾਇਆ ਕੁਲ ਦੀਪਕੁ ਜਗਿ ਬਿਰਦੁ ਸਦਾਇਆ ।
deevai paae jalaaeaa kul deepak jag birad sadaaeaa |Keď bola spálená v lampe, začala byť známa ako kuldipak, lampa dynastie, ktorá sa vo všeobecnosti rozsvietila, aby dokončila posledné obrady človeka.
ਕਜਲੁ ਹੋਆ ਦੀਵਿਅਹੁ ਅਖੀ ਅੰਦਰਿ ਜਾਇ ਸਮਾਇਆ ।
kajal hoaa deeviahu akhee andar jaae samaaeaa |Z lampy sa stala kolýria a splynula v očiach.
ਬਾਲਾ ਹੋਇ ਨ ਵਡਾ ਕਹਾਇਆ ।੯।
baalaa hoe na vaddaa kahaaeaa |9|Stalo sa to skvelé, ale nikdy si to nedovolilo tak nazvať.
ਹੋਇ ਵੜੇਵਾਂ ਜਗ ਵਿਚਿ ਬੀਜੇ ਤਨੁ ਖੇਹ ਨਾਲਿ ਰਲਾਇਆ ।
hoe varrevaan jag vich beeje tan kheh naal ralaaeaa |Semeno bavlny sa zmiešalo s prachom.
ਬੂਟੀ ਹੋਇ ਕਪਾਹ ਦੀ ਟੀਂਡੇ ਹਸਿ ਹਸਿ ਆਪੁ ਖਿੜਾਇਆ ।
boottee hoe kapaah dee tteendde has has aap khirraaeaa |Práve z tohto semienka vzišla rastlina bavlny, na ktorej sa guľôčky bez prekážok usmievali.
ਦੁਹੁ ਮਿਲਿ ਵੇਲਣੁ ਵੇਲਿਆ ਲੂੰ ਲੂੰ ਕਰਿ ਤੁੰਬੁ ਤੁੰਬਾਇਆ ।
duhu mil velan veliaa loon loon kar tunb tunbaaeaa |Bavlna bola odzrňovaná strojom na odzrňovanie a po mykaní.
ਪਿੰਞਣਿ ਪਿੰਞ ਉਡਾਇਆ ਕਰਿ ਕਰਿ ਗੋੜੀ ਸੂਤ ਕਤਾਇਆ ।
pinyan piny uddaaeaa kar kar gorree soot kataaeaa |Robením roliek a pradením sa z nej vyrábala niť.
ਤਣਿ ਵੁਣਿ ਖੁੰਬਿ ਚੜਾਇ ਕੈ ਦੇ ਦੇ ਦੁਖੁ ਧੁਆਇ ਰੰਗਾਇਆ ।
tan vun khunb charraae kai de de dukh dhuaae rangaaeaa |Potom bola cez osnovu a vatu utkaná a vystavená farbeniu vo vriacom kotlíku.
ਕੈਚੀ ਕਟਣਿ ਕਟਿਆ ਸੂਈ ਧਾਗੇ ਜੋੜਿ ਸੀਵਾਇਆ ।
kaichee kattan kattiaa sooee dhaage jorr seevaaeaa |Nožnice ho prestrihli a pomocou ihly a nite sa zošil.
ਲੱਜਣੁ ਕੱਜਣੁ ਹੋਇ ਕਜਾਇਆ ।੧੦।
lajan kajan hoe kajaaeaa |10|Tak sa stala látkou, prostriedkom na zakrytie nahoty iných.
ਦਾਣਾ ਹੋਇ ਅਨਾਰ ਦਾ ਹੋਇ ਧੂੜਿ ਧੂੜੀ ਵਿਚਿ ਧੱਸੈ ।
daanaa hoe anaar daa hoe dhoorr dhoorree vich dhasai |Semeno granátového jablka sa spája v prach tým, že sa stáva prachom.
ਹੋਇ ਬਿਰਖੁ ਹਰੀਆਵਲਾ ਲਾਲ ਗੁਲਾਲਾ ਫਲ ਵਿਗੱਸੈ ।
hoe birakh hareeaavalaa laal gulaalaa fal vigasai |Tú zelenú zdobia kvety sýtočervenej farby.
ਇਕਤੁ ਬਿਰਖ ਸਹਸ ਫੁਲ ਫੁਲ ਫਲ ਇਕ ਦੂ ਇਕ ਸਰੱਸੈ ।
eikat birakh sahas ful ful fal ik doo ik sarasai |Na strome rastú tisíce plodov, pričom každé ovocie je chutnejšie ako iné.
ਇਕ ਦੂ ਦਾਣੇ ਲਖ ਹੋਇ ਫਲ ਫਲ ਦੇ ਮਨ ਅੰਦਰਿ ਵੱਸੈ ।
eik doo daane lakh hoe fal fal de man andar vasai |V každom ovocí sú tisíce semien produkovaných jedným semenom.
ਤਿਸੁ ਫਲ ਤੋਟਿ ਨ ਆਵਈ ਗੁਰਮੁਖਿ ਸੁਖੁ ਫਲੁ ਅੰਮ੍ਰਿਤੁ ਰੱਸੈ ।
tis fal tott na aavee guramukh sukh fal amrit rasai |Keďže na tomto strome nie je nedostatok ovocia, gurmukh si nikdy nevie uvedomiť potešenie z plodov nektáru.
ਜਿਉ ਜਿਉ ਲੱਯਨਿ ਤੋੜਿ ਫਲਿ ਤਿਉ ਤਿਉ ਫਿਰਿ ਫਿਰ ਫਲੀਐ ਹੱਸੈ ।
jiau jiau layan torr fal tiau tiau fir fir faleeai hasai |S trhaním ovocia strom znova a znova prináša výbuch smiechu viac ovocia.
ਨਿਵ ਚਲਣੁ ਗੁਰ ਮਾਰਗੁ ਦੱਸੈ ।੧੧।
niv chalan gur maarag dasai |11|Takto veľký Guru učí cestu pokory.
ਰੇਣਿ ਰਸਾਇਣ ਸਿਝੀਐ ਰੇਤੁ ਹੇਤੁ ਕਰਿ ਕੰਚਨੁ ਵਸੈ ।
ren rasaaein sijheeai ret het kar kanchan vasai |Prach piesku, v ktorom zostáva primiešané zlato, sa uchováva v chemikálii.
ਧੋਇ ਧੋਇ ਕਣੁ ਕਢੀਐ ਰਤੀ ਮਾਸਾ ਤੋਲਾ ਹਸੈ ।
dhoe dhoe kan kadteeai ratee maasaa tolaa hasai |Potom sa z nej po umytí vyberú čiastočky zlata, ktoré vážia od miligramov po gramy a viac.
ਪਾਇ ਕੁਠਾਲੀ ਗਾਲੀਐ ਰੈਣੀ ਕਰਿ ਸੁਨਿਆਰਿ ਵਿਗਸੈ ।
paae kutthaalee gaaleeai rainee kar suniaar vigasai |Potom sa vloží do téglika, roztaví sa a na radosť zlatníka sa zmení na hrudky.
ਘੜਿ ਘੜਿ ਪਤ੍ਰ ਪਖਾਲੀਅਨਿ ਲੂਣੀ ਲਾਇ ਜਲਾਇ ਰਹਸੈ ।
gharr gharr patr pakhaaleean loonee laae jalaae rahasai |Vyrába z neho listy a pomocou chemikálií ho veselo umýva.
ਬਾਰਹ ਵੰਨੀ ਹੋਇ ਕੈ ਲਗੈ ਲਵੈ ਕਸਉਟੀ ਕਸੈ ।
baarah vanee hoe kai lagai lavai ksauttee kasai |Potom sa premení na rýdze zlato a stane sa svižným a hodným skúšky skúšobným kameňom.
ਟਕਸਾਲੈ ਸਿਕਾ ਪਵੈ ਘਣ ਅਹਰਣਿ ਵਿਚਿ ਅਚਲੁ ਸਰਸੈ ।
ttakasaalai sikaa pavai ghan aharan vich achal sarasai |Teraz v mincovni je vylisovaný do mince a zostáva šťastný na nákove aj pod údermi kladiva.
ਸਾਲੁ ਸੁਨਈਆ ਪੋਤੈ ਪਸੈ ।੧੨।
saal suneea potai pasai |12|Potom sa stane čistým muharom, zlatou mincou, uloží sa do pokladnice, tj zlato, ktoré bolo v prachových časticiach kvôli svojej pokore, sa nakoniec ukáže ako minca pokladnice.
ਖਸਖਸ ਦਾਣਾ ਹੋਇ ਕੈ ਖਾਕ ਅੰਦਰਿ ਹੋਇ ਖਾਕ ਸਮਾਵੈ ।
khasakhas daanaa hoe kai khaak andar hoe khaak samaavai |Zmiešaním s prachom sa mak stane jedným s prachom.
ਦੋਸਤੁ ਪੋਸਤੁ ਬੂਟੁ ਹੋਇ ਰੰਗ ਬਿਰੰਗੀ ਫੁੱਲ ਖਿੜਾਵੈ ।
dosat posat boott hoe rang birangee ful khirraavai |Ako pôvabný mak kvitne pestrými kvetmi.
ਹੋਡਾ ਹੋਡੀ ਡੋਡੀਆ ਇਕ ਦੂੰ ਇਕ ਚੜ੍ਹਾਉ ਚੜ੍ਹਾਵੈ ।
hoddaa hoddee ddoddeea ik doon ik charrhaau charrhaavai |Jeho kvetné puky súperia medzi sebou, aby vyzerali krásne.
ਸੂਲੀ ਉਪਰਿ ਖੇਲਣਾ ਪਿਛੋਂ ਦੇ ਸਿਰਿ ਛਤ੍ਰੁ ਧਰਾਵੈ ।
soolee upar khelanaa pichhon de sir chhatru dharaavai |Najprv mak trpí na dlhom tŕni, ale potom sa stáva kruhovým a nadobúda tvar baldachýnu.
ਚੁਖੁ ਚੁਖੁ ਹੋਇ ਮਲਾਇ ਕੈ ਲੋਹੂ ਪਾਣੀ ਰੰਗਿ ਰੰਗਾਵੈ ।
chukh chukh hoe malaae kai lohoo paanee rang rangaavai |Pri krájaní z neho vyteká miazga farby krvi.
ਪਿਰਮ ਪਿਆਲਾ ਮਜਲਸੀ ਜੋਗ ਭੋਗ ਸੰਜੋਗ ਬਣਾਵੈ ।
piram piaalaa majalasee jog bhog sanjog banaavai |Potom sa na večierkoch stáva pohárom lásky a stáva sa príčinou spojenia bhogu, pôžitku, s jogou.
ਅਮਲੀ ਹੋਇ ਸੁ ਮਜਲਸ ਆਵੈ ।੧੩।
amalee hoe su majalas aavai |13|Jeho závislí prichádzajú na párty, aby ho popíjali.
ਰਸ ਭਰਿਆ ਰਸੁ ਰਖਦਾ ਬੋਲਣ ਅਣੁਬੋਲਣ ਅਭਿਰਿਠਾ ।
ras bhariaa ras rakhadaa bolan anubolan abhiritthaa |Plná šťavy (cukrovej trstiny) je chutná a či už hovorí alebo nie, v oboch podmienkach je sladká.
ਸੁਣਿਆ ਅਣਸੁਣਿਆ ਕਰੈ ਕਰੇ ਵੀਚਾਰਿ ਡਿਠਾ ਅਣਡਿਠਾ ।
suniaa anasuniaa karai kare veechaar dditthaa anadditthaa |Nepočúva to, čo sa hovorí, a nevidí, čo je viditeľné, teda v poli cukrovej trstiny nemožno druhého počúvať a nie je v ňom vidieť človeka.
ਅਖੀ ਧੂੜਿ ਅਟਾਈਆ ਅਖੀ ਵਿਚਿ ਅੰਗੂਰੁ ਬਹਿਠਾ ।
akhee dhoorr attaaeea akhee vich angoor bahitthaa |Keď sa uzliny cukrovej trstiny vo forme semien vložia do zeme, vyklíčia.
ਇਕ ਦੂ ਬਾਹਲੇ ਬੂਟ ਹੋਇ ਸਿਰ ਤਲਵਾਇਆ ਇਠਹੁ ਇਠਾ ।
eik doo baahale boott hoe sir talavaaeaa itthahu itthaa |Z jednej cukrovej trstiny vyrastie veľa rastlín, každá je krásna zhora nadol.
ਦੁਹੁ ਖੁੰਢਾ ਵਿਚਿ ਪੀੜੀਐ ਟੋਟੇ ਲਾਹੇ ਇਤੁ ਗੁਣਿ ਮਿਠਾ ।
duhu khundtaa vich peerreeai ttotte laahe it gun mitthaa |Kvôli sladkej šťave sa drví medzi dvoma valcovými valcami.
ਵੀਹ ਇਕੀਹ ਵਰਤਦਾ ਅਵਗੁਣਿਆਰੇ ਪਾਪ ਪਣਿਠਾ ।
veeh ikeeh varatadaa avaguniaare paap panitthaa |Hodní ľudia ho používajú v priaznivých dňoch, zatiaľ čo bezbožní ho tiež používajú (tým, že z neho pripravujú víno atď.) a zahynú.
ਮੰਨੈ ਗੰਨੈ ਵਾਂਗ ਸੁਧਿਠਾ ।੧੪।
manai ganai vaang sudhitthaa |14|Tí, ktorí pestovali povahu cukrovej trstiny, tj nezhadzujú sladkosti, hoci v nebezpečenstve, sú skutočne vytrvalí ľudia.
ਘਣਹਰ ਬੂੰਦ ਸੁਹਾਵਣੀ ਨੀਵੀ ਹੋਇ ਅਗਾਸਹੁ ਆਵੈ ।
ghanahar boond suhaavanee neevee hoe agaasahu aavai |Krásna kvapka mraku padá z neba a zmierňujúca svoje ego ide do úst mušle v mori.
ਆਪੁ ਗਵਾਇ ਸਮੁੰਦੁ ਵੇਖਿ ਸਿਪੈ ਦੇ ਮੁਹਿ ਵਿਚਿ ਸਮਾਵੈ ।
aap gavaae samund vekh sipai de muhi vich samaavai |Škrupina, ktorá zatvorí ústa, sa okamžite potopí a ukryje sa v podsvetí.
ਲੈਦੋ ਹੀ ਮੁਹਿ ਬੂੰਦ ਸਿਪੁ ਚੁੰਭੀ ਮਾਰਿ ਪਤਾਲਿ ਲੁਕਾਵੈ ।
laido hee muhi boond sip chunbhee maar pataal lukaavai |Len čo si dúšok vezme kvapku do úst, ide a schová ju do dierky (s podporou kameňa atď.).
ਫੜਿ ਕਢੈ ਮਰੁਜੀਵੜਾ ਪਰ ਕਾਰਜ ਨੋ ਆਪੁ ਫੜਾਵੈ ।
farr kadtai marujeevarraa par kaaraj no aap farraavai |Potápač sa ho chytí a tiež sa nechá chytiť za predaj altruistického zmyslu.
ਪਰਵਸਿ ਪਰਉਪਕਾਰ ਨੋ ਪਰ ਹਥਿ ਪਥਰ ਦੰਦ ਭਨਾਵੈ ।
paravas praupakaar no par hath pathar dand bhanaavai |Ovládaná zmyslom pre dobrotu sa láme o kameň.
ਭੁਲਿ ਅਭੁਲਿ ਅਮੁਲੁ ਦੇ ਮੋਤੀ ਦਾਨ ਨ ਪਛੋਤਾਵੈ ।
bhul abhul amul de motee daan na pachhotaavai |Či už dobre alebo nevedome, dáva to dar zadarmo a nikdy neľutuje.
ਸਫਲ ਜਨਮੁ ਕੋਈ ਵਰੁਸਾਵੈ ।੧੫।
safal janam koee varusaavai |15|Každý vzácny dostane taký požehnaný život.
ਹੀਰੇ ਹੀਰਾ ਬੇਧੀਐ ਬਰਮੇ ਕਣੀ ਅਣੀ ਹੋਇ ਹੀਰੈ ।
heere heeraa bedheeai barame kanee anee hoe heerai |Diamantovým vrtákom sa kus diamantu vyreže postupne, tj diamantovým vrtákom Slova Gurua sa diamant prepichne.
ਧਾਗਾ ਹੋਇ ਪਰੋਈਐ ਹੀਰੈ ਮਾਲ ਰਸਾਲ ਗਹੀਰੈ ।
dhaagaa hoe paroeeai heerai maal rasaal gaheerai |S vláknom (lásky) je pripravený krásny reťazec diamantov.
ਸਾਧਸੰਗਤਿ ਗੁਰੁ ਸਬਦ ਲਿਵ ਹਉਮੈ ਮਾਰਿ ਮਰੈ ਮਨੁ ਧੀਰੈ ।
saadhasangat gur sabad liv haumai maar marai man dheerai |Vo svätom zhromaždení, spájaním vedomia v Slove a vyhýbaním sa egu, je myseľ upokojená.
ਮਨ ਜਿਣਿ ਮਨੁ ਦੇ ਲਏ ਮਨ ਗੁਣਿ ਵਿਚਿ ਗੁਣ ਗੁਰਮੁਖਿ ਸਰੀਰੈ ।
man jin man de le man gun vich gun guramukh sareerai |Po dobývaní mysle by sme sa ju mali vzdať (pred Guruom) a osvojiť si cnosti gurmukhov, orientovaných na guruov.
ਪੈਰੀ ਪੈ ਪਾ ਖਾਕੁ ਹੋਇ ਕਾਮਧੇਨੁ ਸੰਤ ਰੇਣੁ ਨ ਨੀਰੈ ।
pairee pai paa khaak hoe kaamadhen sant ren na neerai |Mal by padnúť na nohy svätých, pretože ani krava plniaca želania (Kamadhenu) sa nevyrovná prachu z nôh svätých.
ਸਿਲਾ ਅਲੂਣੀ ਚਟਣੀ ਲਖ ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਰਸ ਤਰਸਨ ਸੀਰੈ ।
silaa aloonee chattanee lakh amrit ras tarasan seerai |Tento akt nie je nič iné ako olizovanie kameňa bez chuti, hoci sa snažíme o nespočetné množstvo chutí sladkých štiav.
ਵਿਰਲਾ ਸਿਖ ਸੁਣੈ ਗੁਰ ਪੀਰੈ ।੧੬।
viralaa sikh sunai gur peerai |16|Vzácny je Sikh, ktorý počúva (a prijíma) učenie Gurua.
ਗੁਰ ਸਿਖੀ ਗੁਰਸਿਖ ਸੁਣਿ ਅੰਦਰਿ ਸਿਆਣਾ ਬਾਹਰਿ ਭੋਲਾ ।
gur sikhee gurasikh sun andar siaanaa baahar bholaa |Sikh počúvaním učenia gurua sa stáva vnútorne múdrym, hoci očividne vyzerá ako prosťáček.
ਸਬਦਿ ਸੁਰਤਿ ਸਾਵਧਾਨ ਹੋਇ ਵਿਣੁ ਗੁਰ ਸਬਦਿ ਨ ਸੁਣਈ ਬੋਲਾ ।
sabad surat saavadhaan hoe vin gur sabad na sunee bolaa |S plnou starostlivosťou udržiava svoje vedomie naladené na Slovo a nepočúva nič okrem slov Gurua.
ਸਤਿਗੁਰ ਦਰਸਨੁ ਦੇਖਣਾ ਸਾਧਸੰਗਤਿ ਵਿਣੁ ਅੰਨ੍ਹਾ ਖੋਲਾ ।
satigur darasan dekhanaa saadhasangat vin anhaa kholaa |Vidí pravého Gurua a bez spoločnosti svätých sa cíti slepý a hluchý.
ਵਾਹਗੁਰੂ ਗੁਰੁ ਸਬਦੁ ਲੈ ਪਿਰਮ ਪਿਆਲਾ ਚੁਪਿ ਚਬੋਲਾ ।
vaahaguroo gur sabad lai piram piaalaa chup chabolaa |Slovo gurua, ktoré dostáva, je Vahiguru, úžasný Pán, a zostáva ticho ponorený do rozkoše.
ਪੈਰੀ ਪੈ ਪਾ ਖਾਕ ਹੋਇ ਚਰਣਿ ਧੋਇ ਚਰਣੋਦਕ ਝੋਲਾ ।
pairee pai paa khaak hoe charan dhoe charanodak jholaa |Skláňa sa na nohy a stáva sa (pokorným) ako prach ďalej sype nektár nôh (Pána).
ਚਰਣ ਕਵਲ ਚਿਤੁ ਭਵਰੁ ਕਰਿ ਭਵਜਲ ਅੰਦਰਿ ਰਹੈ ਨਿਰੋਲਾ ।
charan kaval chit bhavar kar bhavajal andar rahai nirolaa |Zostáva zapojený ako čierna včela do lotosových nôh (Gurua), a tak život v tomto svetovom oceáne zostáva nepoškvrnený (jeho vodou a prachom).
ਜੀਵਣਿ ਮੁਕਤਿ ਸਚਾਵਾ ਚੋਲਾ ।੧੭।
jeevan mukat sachaavaa cholaa |17|Jeho je životom oslobodeného človeka počas života na zemi, tj je jivanmukt'.
ਸਿਰਿ ਵਿਚਿ ਨਿਕੈ ਵਾਲ ਹੋਇ ਸਾਧੂ ਚਰਣ ਚਵਰ ਕਰਿ ਢਾਲੈ ।
sir vich nikai vaal hoe saadhoo charan chavar kar dtaalai |Pri príprave metly dokonca aj vlasov na hlave (gurmukh) by sme ju mali mávať na nohách svätých, tj mal by byť mimoriadne pokorný.
ਗੁਰ ਸਰ ਤੀਰਥ ਨਾਇ ਕੈ ਅੰਝੂ ਭਰਿ ਭਰਿ ਪੈਰਿ ਪਖਾਲੈ ।
gur sar teerath naae kai anjhoo bhar bhar pair pakhaalai |Kúpajúc sa na pútnickom mieste by mal umývať nohy gurua slzami lásky.
ਕਾਲੀ ਹੂੰ ਧਉਲੇ ਕਰੇ ਚਲਾ ਜਾਣਿ ਨੀਸਾਣੁ ਸਮ੍ਹਾਲੈ ।
kaalee hoon dhaule kare chalaa jaan neesaan samhaalai |Z čiernej mu môžu zošedivieť vlasy, ale keď zváži čas odísť (z tohto sveta), mal by si v srdci vážiť symbol (lásku) Pána.
ਪੈਰੀ ਪੈ ਪਾ ਖਾਕ ਹੋਇ ਪੂਰਾ ਸਤਿਗੁਰੁ ਨਦਰਿ ਨਿਹਾਲੈ ।
pairee pai paa khaak hoe pooraa satigur nadar nihaalai |Keď sa človek, ktorý padne k nohám Gurua, sám stane prachom, tj úplne vymaže ego zo svojej mysle, skutočný Guru ho tiež potom požehná a zaviaže.
ਕਾਗ ਕੁਮੰਤਹੁੰ ਪਰਮ ਹੰਸੁ ਉਜਲ ਮੋਤੀ ਖਾਇ ਖਵਾਲੈ ।
kaag kumantahun param hans ujal motee khaae khavaalai |Mal by sa stať labuťou a opustiť čiernu múdrosť vrany a mal by sám vykonávať a prinútiť iných vykonávať neoceniteľné činy podobné perlám.
ਵਾਲਹੁ ਨਿਕੀ ਆਖੀਐ ਗੁਰ ਸਿਖੀ ਸੁਣਿ ਗੁਰਸਿਖ ਪਾਲੈ ।
vaalahu nikee aakheeai gur sikhee sun gurasikh paalai |Učenie Gurua je dokonca jemnejšie ako samotný vlas; Sikh by ich mal vždy nasledovať.
ਗੁਰਸਿਖੁ ਲੰਘੈ ਪਿਰਮ ਪਿਆਲੈ ।੧੮।
gurasikh langhai piram piaalai |18|Sikhovia z Guru idú cez svetový oceán na základe svojho pohára plného lásky.
ਗੁਲਰ ਅੰਦਰਿ ਭੁਣਹਣਾ ਗੁਲਰ ਨੋਂ ਬ੍ਰਹਮੰਡੁ ਵਖਾਣੈ ।
gular andar bhunahanaa gular non brahamandd vakhaanai |Figa je vesmírom pre hmyz, ktorý v nej žije.
ਗੁਲਰ ਲਗਣਿ ਲਖ ਫਲ ਇਕ ਦੂ ਲਖ ਅਲਖ ਨ ਜਾਣੈ ।
gular lagan lakh fal ik doo lakh alakh na jaanai |Ale na strome rastú milióny plodov, ktoré sa ďalej množia v nespočetnom množstve.
ਲਖ ਲਖ ਬਿਰਖ ਬਗੀਚਿਅਹੁ ਲਖ ਬਗੀਚੇ ਬਾਗ ਬਬਾਣੈ ।
lakh lakh birakh bageechiahu lakh bageeche baag babaanai |V záhradách je nespočetné množstvo stromov a podobne sú na svete milióny záhrad.
ਲਖ ਬਾਗ ਬ੍ਰਹਮੰਡ ਵਿਚਿ ਲਖ ਬ੍ਰਹਮੰਡ ਲੂਅ ਵਿਚਿ ਆਣੈ ।
lakh baag brahamandd vich lakh brahamandd looa vich aanai |V jednom malom Božom vlase sú milióny vesmírov.
ਮਿਹਰਿ ਕਰੇ ਜੇ ਮਿਹਰਿਵਾਨੁ ਗੁਰਮੁਖਿ ਸਾਧਸੰਗਤਿ ਰੰਗੁ ਮਾਣੈ ।
mihar kare je miharivaan guramukh saadhasangat rang maanai |Ak tento láskavý Boh zasype svoju milosť, iba potom sa gurmukh môže tešiť z rozkoše svätého zhromaždenia.
ਪੈਰੀ ਪੈ ਪਾ ਖਾਕੁ ਹੋਇ ਸਾਹਿਬੁ ਦੇ ਚਲੈ ਓਹੁ ਭਾਣੈ ।
pairee pai paa khaak hoe saahib de chalai ohu bhaanai |Až potom, keď pokorný padne na nohy a stane sa prachom, môže sa formovať podľa Božej vôle (hukam) Pána.
ਹਉਮੈ ਜਾਇ ਤ ਜਾਇ ਸਿਞਾਣੈ ।੧੯।
haumai jaae ta jaae siyaanai |19|Až keď je ego vymazané, táto skutočnosť je realizovaná a identifikovaná.
ਦੁਇ ਦਿਹਿ ਚੰਦੁ ਅਲੋਪੁ ਹੋਇ ਤਿਐ ਦਿਹ ਚੜ੍ਹਦਾ ਹੋਇ ਨਿਕਾ ।
due dihi chand alop hoe tiaai dih charrhadaa hoe nikaa |Zostáva neviditeľný dva dni, tretí deň je mesiac viditeľný v malej veľkosti.
ਉਠਿ ਉਠਿ ਜਗਤੁ ਜੁਹਾਰਦਾ ਗਗਨ ਮਹੇਸੁਰ ਮਸਤਕਿ ਟਿਕਾ ।
autth utth jagat juhaaradaa gagan mahesur masatak ttikaa |Má zdobiť čelo Mahesa, ľudia sa mu klaňajú znova a znova.
ਸੋਲਹ ਕਲਾ ਸੰਘਾਰੀਐ ਸਫਲੁ ਜਨਮੁ ਸੋਹੈ ਕਲਿ ਇਕਾ ।
solah kalaa sanghaareeai safal janam sohai kal ikaa |Keď dosiahne všetkých šestnásť fáz, tj v noci v splne, začne klesať a opäť dosiahne polohu prvého dňa. Ľudia sa pred tým teraz skláňajú.
ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਕਿਰਣਿ ਸੁਹਾਵਣੀ ਨਿਝਰੁ ਝਰੈ ਸਿੰਜੈ ਸਹਸਿਕਾ ।
amrit kiran suhaavanee nijhar jharai sinjai sahasikaa |Jeho lúče kropia nektár a zavlažuje všetky smädné stromy a polia.
ਸੀਤਲੁ ਸਾਂਤਿ ਸੰਤੋਖੁ ਦੇ ਸਹਜ ਸੰਜੋਗੀ ਰਤਨ ਅਮਿਕਾ ।
seetal saant santokh de sahaj sanjogee ratan amikaa |Pokoj, spokojnosť a pohoda, tieto neoceniteľné klenoty sú ním obdarené.
ਕਰੈ ਅਨੇਰਹੁ ਚਾਨਣਾ ਡੋਰ ਚਕੋਰ ਧਿਆਨੁ ਧਰਿ ਛਿਕਾ ।
karai anerahu chaananaa ddor chakor dhiaan dhar chhikaa |V tme šíri svetlo a poskytuje niť meditácie čakorovi, jarabici zakrpatenej.
ਆਪੁ ਗਵਾਇ ਅਮੋਲ ਮਣਿਕਾ ।੨੦।
aap gavaae amol manikaa |20|Len vymazaním svojho ega sa stáva neoceniteľným klenotom.
ਹੋਇ ਨਿਮਾਣਾ ਭਗਤਿ ਕਰਿ ਗੁਰਮੁਖਿ ਧ੍ਰੂ ਹਰਿ ਦਰਸਨੁ ਪਾਇਆ ।
hoe nimaanaa bhagat kar guramukh dhraoo har darasan paaeaa |Tým, že sa Dhru stal iba pokorným, mohol vidieť Pána.
ਭਗਤਿ ਵਛਲੁ ਹੋਇ ਭੇਟਿਆ ਮਾਣੁ ਨਿਮਾਣੇ ਆਪਿ ਦਿਵਾਇਆ ।
bhagat vachhal hoe bhettiaa maan nimaane aap divaaeaa |Boh, láskavý k oddaným, ho tiež objal a Dhruv bez ega dosiahol najvyššiu slávu.
ਮਾਤ ਲੋਕ ਵਿਚਿ ਮੁਕਤਿ ਕਰਿ ਨਿਹਚਲੁ ਵਾਸੁ ਅਗਾਸਿ ਚੜਾਇਆ ।
maat lok vich mukat kar nihachal vaas agaas charraaeaa |V tomto smrteľnom svete mu bolo udelené oslobodenie a potom mu bolo dané stabilné miesto na oblohe.
ਚੰਦੁ ਸੂਰਜ ਤੇਤੀਸ ਕਰੋੜਿ ਪਰਦਖਣਾ ਚਉਫੇਰਿ ਫਿਰਾਇਆ ।
chand sooraj tetees karorr paradakhanaa chaufer firaaeaa |Mesiac, slnko a všetkých tridsaťtri krorov anjelov obiehajú a točia sa okolo neho.
ਵੇਦ ਪੁਰਾਣ ਵਖਾਣਦੇ ਪਰਗਟੁ ਕਰਿ ਪਰਤਾਪੁ ਜਣਾਇਆ ।
ved puraan vakhaanade paragatt kar parataap janaaeaa |Jeho veľkoleposť bola jasne opísaná vo Védach a Puránach.
ਅਬਿਗਤਿ ਗਤਿ ਅਤਿ ਅਗਮ ਹੈ ਅਕਥ ਕਥਾ ਵੀਚਾਰੁ ਨ ਆਇਆ ।
abigat gat at agam hai akath kathaa veechaar na aaeaa |Príbeh tohto neprejaveného Pána je mimoriadne mystický, neopísateľný a presahujúci všetky myšlienky.
ਗੁਰਮੁਖਿ ਸੁਖ ਫਲੁ ਅਲਖੁ ਲਖਾਇਆ ।੨੧।੪। ਚਾਰਿ ।
guramukh sukh fal alakh lakhaaeaa |21|4| chaar |Len gurmukhovia Ho môžu zahliadnuť.