Salok, Piaty Mehl:
V tomto zázračnom lese sveta vládne chaos a zmätok; z diaľnic sa ozývajú výkriky.
Som do Teba zamilovaný, ó môj Manžel, Pane; Ó Nanak, radostne prechádzam džungľou. ||1||
Ak existuje dokonalé prirovnanie pre Raaga Gujariho, bolo by to prirovnanie človeka izolovaného v púšti, ktorý má ruky v dlaniach a drží vodu. Skutočnú hodnotu a dôležitosť vody si však človek uvedomí až vtedy, keď začne pomaly presakovať cez ich spojené ruky. Podobne Raag Gujari vedie poslucháča k uvedomeniu a uvedomeniu si plynúceho času a týmto spôsobom si váži vzácnu povahu samotného času. Odhalenie privádza poslucháča k uvedomeniu si a priznaniu vlastnej smrti a smrteľnosti, vďaka čomu využíva zostávajúci „čas života“ múdrejšie.