സുഖ്മനി സഹിബ്

(പേജ്: 3)


ਪ੍ਰਭ ਕਾ ਸਿਮਰਨੁ ਸਭ ਤੇ ਊਚਾ ॥
prabh kaa simaran sabh te aoochaa |

ദൈവസ്മരണ എല്ലാറ്റിലും ശ്രേഷ്ഠവും ശ്രേഷ്ഠവുമാണ്.

ਪ੍ਰਭ ਕੈ ਸਿਮਰਨਿ ਉਧਰੇ ਮੂਚਾ ॥
prabh kai simaran udhare moochaa |

ദൈവസ്മരണയിൽ പലരും രക്ഷിക്കപ്പെടുന്നു.

ਪ੍ਰਭ ਕੈ ਸਿਮਰਨਿ ਤ੍ਰਿਸਨਾ ਬੁਝੈ ॥
prabh kai simaran trisanaa bujhai |

ദൈവസ്മരണയിൽ ദാഹം ശമിക്കും.

ਪ੍ਰਭ ਕੈ ਸਿਮਰਨਿ ਸਭੁ ਕਿਛੁ ਸੁਝੈ ॥
prabh kai simaran sabh kichh sujhai |

ദൈവസ്മരണയിൽ എല്ലാ കാര്യങ്ങളും അറിയാം.

ਪ੍ਰਭ ਕੈ ਸਿਮਰਨਿ ਨਾਹੀ ਜਮ ਤ੍ਰਾਸਾ ॥
prabh kai simaran naahee jam traasaa |

ദൈവസ്മരണയിൽ മരണഭയമില്ല.

ਪ੍ਰਭ ਕੈ ਸਿਮਰਨਿ ਪੂਰਨ ਆਸਾ ॥
prabh kai simaran pooran aasaa |

ദൈവസ്മരണയിൽ പ്രതീക്ഷകൾ സഫലമാകുന്നു.

ਪ੍ਰਭ ਕੈ ਸਿਮਰਨਿ ਮਨ ਕੀ ਮਲੁ ਜਾਇ ॥
prabh kai simaran man kee mal jaae |

ഈശ്വരസ്മരണയിൽ മനസ്സിലെ മാലിന്യങ്ങൾ നീങ്ങും.

ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਨਾਮੁ ਰਿਦ ਮਾਹਿ ਸਮਾਇ ॥
amrit naam rid maeh samaae |

ഭഗവാൻ്റെ നാമമായ അംബ്രോസിയൽ നാമം ഹൃദയത്തിൽ അലിഞ്ഞുചേരുന്നു.

ਪ੍ਰਭ ਜੀ ਬਸਹਿ ਸਾਧ ਕੀ ਰਸਨਾ ॥
prabh jee baseh saadh kee rasanaa |

ദൈവം തൻ്റെ വിശുദ്ധരുടെ നാവിൽ വസിക്കുന്നു.

ਨਾਨਕ ਜਨ ਕਾ ਦਾਸਨਿ ਦਸਨਾ ॥੪॥
naanak jan kaa daasan dasanaa |4|

നാനാക്ക് തൻ്റെ അടിമകളുടെ അടിമയുടെ ദാസനാണ്. ||4||

ਪ੍ਰਭ ਕਉ ਸਿਮਰਹਿ ਸੇ ਧਨਵੰਤੇ ॥
prabh kau simareh se dhanavante |

ദൈവത്തെ സ്മരിക്കുന്നവർ ധനികരാണ്.

ਪ੍ਰਭ ਕਉ ਸਿਮਰਹਿ ਸੇ ਪਤਿਵੰਤੇ ॥
prabh kau simareh se pativante |

ദൈവത്തെ സ്മരിക്കുന്നവർ മാന്യരാണ്.

ਪ੍ਰਭ ਕਉ ਸਿਮਰਹਿ ਸੇ ਜਨ ਪਰਵਾਨ ॥
prabh kau simareh se jan paravaan |

ദൈവത്തെ സ്മരിക്കുന്നവർ അംഗീകരിക്കപ്പെടുന്നു.

ਪ੍ਰਭ ਕਉ ਸਿਮਰਹਿ ਸੇ ਪੁਰਖ ਪ੍ਰਧਾਨ ॥
prabh kau simareh se purakh pradhaan |

ദൈവത്തെ സ്മരിക്കുന്നവരാണ് ഏറ്റവും വിശിഷ്ട വ്യക്തികൾ.

ਪ੍ਰਭ ਕਉ ਸਿਮਰਹਿ ਸਿ ਬੇਮੁਹਤਾਜੇ ॥
prabh kau simareh si bemuhataaje |

ദൈവത്തെ സ്മരിക്കുന്നവർക്ക് കുറവില്ല.

ਪ੍ਰਭ ਕਉ ਸਿਮਰਹਿ ਸਿ ਸਰਬ ਕੇ ਰਾਜੇ ॥
prabh kau simareh si sarab ke raaje |

ദൈവത്തെ സ്മരിക്കുന്നവരാണ് എല്ലാവരുടെയും ഭരണാധികാരികൾ.

ਪ੍ਰਭ ਕਉ ਸਿਮਰਹਿ ਸੇ ਸੁਖਵਾਸੀ ॥
prabh kau simareh se sukhavaasee |

ദൈവത്തെ സ്മരിക്കുന്നവർ സമാധാനത്തിൽ വസിക്കുന്നു.

ਪ੍ਰਭ ਕਉ ਸਿਮਰਹਿ ਸਦਾ ਅਬਿਨਾਸੀ ॥
prabh kau simareh sadaa abinaasee |

ദൈവത്തെ സ്മരിക്കുന്നവർ അനശ്വരരും ശാശ്വതരുമാണ്.

ਸਿਮਰਨ ਤੇ ਲਾਗੇ ਜਿਨ ਆਪਿ ਦਇਆਲਾ ॥
simaran te laage jin aap deaalaa |

അവർ മാത്രം അവൻ്റെ സ്മരണ മുറുകെ പിടിക്കുന്നു, അവൻ തന്നെ തൻ്റെ കരുണ കാണിക്കുന്നു.

ਨਾਨਕ ਜਨ ਕੀ ਮੰਗੈ ਰਵਾਲਾ ॥੫॥
naanak jan kee mangai ravaalaa |5|

നാനാക്ക് അവരുടെ കാലിലെ പൊടി യാചിക്കുന്നു. ||5||